Dal si mi dôvod milovať ťa

5.

Kúsok od nás sa nachádzala jedna menšia kaviareň menom Ellie's cafe do ktorej chodili babky na čaj každú nedeľu po kostole. Inak tam bolo prázdno. Ale mne to tak momentálne vyhovovalo, tak som zamierila tam. Mala som pri sebe tak 2$.
Otvorila som dvere na kaviarni a do nosa mi vrazila vôňa čaja a silnej kávy.

,,Dobrý deň!" Pozdravila som a sadla si ku oknu, aby som mala výhľad na dážď.

,,Dobrý deň. Čo vám ponúknem?" Dobehla ku mne mladá čašníčka s hnedo-blond vlasami.

,,Dobrý. Aké máte ovocné čaje?" Spýtala som sa a pozrela jej do očí.

,,Fúha... Jablkový, lesné plody, pomaranč, jahoda, zázvor a citrón, jablkovo-škoricový..."

Pochytila som neskutočnú chuť okúsiť pomarančový čaj. Nikdy som ešte nič také nepočula. ,,Ako chutí ten pomarančový?"

,,Ja si ho tu robievam a mne chutí. Niečo ako pomarančová limonáda v teplej verzii." Povedala a pozrela sa na dážď.

Samozrejme že som si to všimla a musela som sa jej na to spýtať. ,,Tiež milujete dážď?"

,,Ou... Áno. Priam zbožňujem. Má v sebe niečo, čo ma neskutočne priťahuje." Usmiala sa. ,,Tak skúsite ten pomarančový?" Spýtala sa na koniec.

,,Nemusíte mi vykať." Usmiala som sa tiež. ,,Som Belladonna." Vystrela som ruku. Ešte sa mi nestalo aby som sa dobrovoľne zoznamovala s cudzími ľuďmi. No táto baba mi bola sympatická.

,,Monica." Podala mi ruku.

,,Skúsim ten pomarančový." Povedala som jej. Prikývla a odišla.

Ono je to vlastne taká metafora. Ako náhle zalejete čaj studenou vodou, je to limonáda. Ako náhle ale zalejete čaj teplou vodou, stváva sa z toho reálny čaj. Viem, možno sa v tom strácate ale má to zmysel. Naozaj. Napríklad keď sa spoznáte s nejakou osobou v straých roztrhaných handrách, vníma vás inak ako keď tú osobu ohromíte nejakými šatmi od dioru. Ale to je len moja hlúpa myšlienka aby som sa nejak zamestnala popri čakaní.

,,Nech sa páči." Povedala Monica, položila čaj predomňa a sadla si oproti mne. ,,Bože už ma to tu ubíja."
Vzdychla si.

,,Nuda?" Usmiala som sa a pridala do čaju med.

,,Hej. Pracujem tu osem hodín a nikto tu aj tak nieje. Až na nedeľu." Pozrela sa von oknom. ,,Koľko máš rokov?" Usmiala sa.

,,Ja? Šestnásť. A ty?"

,,Osemnásť. Ale tu si len privyrábam."

,,Chcela si skúsiť ten život ale zistila si že to nieje také zaujímavé?" Zasmiala som sa.

,,Presne tak.." vzdychla si a usmiala sa.

Koketovali sme asi ešte hodinku a zoznamovali sa. Medzi tým tam došli aj také dve babky, ktoré si zrejme pomýlili deň. Monica ich musela obslúžiť, no ja som sa rozhodla že už pomaly pôjdem domov.

Kráčala som po chodníku a sústredila sa na betónové kocky. V hlave som ďakovala bohu, že niečo ako Ellie's cafe v Boodlene je. Aspoň nejaký náznak civilizácie.

Zrazu som počula ako niekto kričí moje meno. Automaticky som zdvihla hlavu a začala sa pozerať okolo seba.

,,Donna!" Zakričal dotyčný ešte raz.

Ako náhle som počula meno Donna som hneď vedela kto to je.

,,Kai?" Pozrela som sa za seba a zbadala ho ako uteká za mnou.

,,Ahoj Donna!" Pozdravil ma, ako náhle dobehol...