Dal si mi dôvod milovať ťa

3.

Nasledujúce ráno bol pondelok. A áno, prežila som ho. Sama sa tomu čudujem, lebo ako iste viete, pondelky sú najhoršie dni. Nuž no môj pondelok bol celkom iný.

Vstávala som o 6:30 s pokusom naozaj vstať. Ale len som odložila budík a zasa zaspala. Vlastne to tak bolo vždy keď som vstávala skôr ako o siedmej. Bolo to niečo ako úvod do dňa. Úvod do začiatku týždňa.. a tak ďalej.

Odokryla som svoj béžový paplón a vzdychla si. Prečo... prečo sakra ja musím chodiť do školy tak, ako každý iný nemožný človek?! Asi po prvý krát som chcela byť jeden z členov BTS ktorý skončil školu už v 15 rokoch života.. Aj keď BTS nenávidím a myslím si že každý vyzerá rovnako.

Posadila som sa a vyzrela von oknom. Pomedzi žalúziami mi niečo chýbalo. Svetlo. Zamračila som sa a rýchlo vyskočila z postele. Odostrela som závesy a napokon aj spomínané žalúzie. Jasné že mi chýbalo svetlo, keď pršalo. Bože ako mi táto maličkosť skrášlila celý pondelok. Milujem pochmúrne počasie. Milujem dážď. A nie nieje to len preto lebo som závislá na všetkých seriáloch kde každú chvíľu prší a twilight ságe. Milujem dážď už od kedy som sa narodila. Najprv som si nechcela priznať ako moc mám rada depresívnu náladu v depresívnych dňoch, ale teraz už sa tím netajím.

Po pol hodine som sa ocitla na autobusovej zastávke do Minitpolisu.

,,Obecný úrad Minitpolis." Vypýtala som si lístok od zvláštneho autobusára ktorý ma víta jeho divným úškrnom každý pracovný deň v týždni.

,,Nech sa páči." Podal mi ho, hneď po tom čo ho vytlačil.

,,Ďakujem." Odvetila som a šla som si sadnúť tak do stredu, pretože v zadu sedeli tie ,,cool" decká s kapucňami na hlavách a sluchádkami v ušiach. Vždy som sa cítila tak cringe keď som ich videla. Ale snažila som sa dnes na nich nemyslieť, už len preto lebo po niekoľkých mesiacoch sa znova na oblohe objavilo moje obľúbené počasie.

Dorazila som do školy úplne premoknutá. Napriek tomu som sa aj tak z dažďa tešila.

,,Môj bože Bella!" pokrútila hlavou Anna keď ma zbadala. ,,Dáždnik ti nič nehovorí?" spýtala sa takým hnusným hlasom.

Vzdychla som si. ,,Na čo?" Zdvihla som ruky do gesta ako- nechápem.

,,Lebo prší?" Zalomila pery. ,,Bella choď sa prezliecť aspoň do úboru z telesnej." Navrhla mi.

Toto bol vlastne celkom dobrý nápad. Predsa len nebolo to najpohodlnejšie oblečenie, ale aspoň nebolo mokré. ,,Fajn. Fajn. Vyhrala si." usmiala som sa. Dotackala som sa ku skrinkám a odomkla tú svoju. ,,Do pekla. Nemám tu úbor.. Zabudla som si ho, keď som ho asi dávala domov oprať.." Zvraštila som tvár a plesla sa rukou po čele.

,,Jáj bože.." Zasmiala sa Anna. ,,Skúsim sa popýtať ostatných či by ti nepožičali aspoň tričko. Takto tu byť nemôžeš." Začala kráčať preč. ,,Čakaj ma tu!" Zakričala už keď bola na konci chodby.

Nestihla som jej ani nič povedať, tak som si jednoducho sadla na zem a čakala ju. Hlavu som si oprela o kolená a začala sa hrať zo šnúrkou na premočenej mikine. Prechádzali okolo mňa ľudia, no nevšímala som si ich.

,,Si v pohode?" Spýtal sa ma niekto.

Zdvihla som hlavu a videla nejakého chalana. ,,Hej,hej som." Zasmiala som sa. Musela som vyzerať ako žena ktorá trpí depresiami a vyšla po troch rokoch z domu.

Pozrel sa na mňa a váhal. ,,Naozaj?"

Pokývala som hlavou a prekrútila očami. ,,Naozaj."

,,BELLA!" Kričala na mňa cez celú chodbu Anna.

,,Takže Bella." Usmial sa.

,,Belladonna." zalomila som pery a pozrela sa na Annu.

,,Nikto vraj nič nemá." Povedala a vzdychla si. ,,Fú. Prepáčte. Musím si... vydýchnuť. Bežala som... celú cestu." Dýchala akoby práve prešla maraton. Potom si však sadla na lavičku ktorá bola ešte pred chvíľkou plná.

,,Čo zháňaš?" Spýtal sa ma ten chalan.

,,Ehm... Zmokla som tak nejaké tričko." Vyšlo zo mňa.

,,Aha..." Začal uvažovať. ,,Ja som si sem dnes doniesol nový úbor, tak ak chceš môžem ti požičať tričko." Navrhol.

,,A to by si mohol?" Postavila som sa. Až v tomto okamihu som si uvedomila že bol odo mňa vyšší.

,,A prečo nie?" Zasmial sa.

,,Čo ja viem.. Napríklad preto, lebo sa vidíme prvý krát a aj to tak dve minúty?"

,,Teší ma Belladonna." Vystrčil ruku. ,,Som Kai Brooks."

Najskôr mi nedoplo že sa so mnou zoznamuje, tak mi chvíľu trvalo kým som pochopila že mu mám ruku podať a potriasť ňou. ,,Belladonna Allensová."

,,Allensová.." Šepol skôr sám pre seba, no ja som ho aj tak počula. ,,Tak... Už sa poznáme. Takže Donna, môžem ti požičať moje tričko?"

,,Bude mi potešením." Zasmiala som sa na ňom. Ale trošku ma zmiatol tým že mi povedal Donna. Všetci, (Okrem mojej mami,) ma volali Bella.