Dal si mi dôvod milovať ťa

6.

,,Čo ty tu?" Spýtala som sa.

,,Bol som sa prejsť. Nezájdeme niekam?" Navrhol mi a usmial sa.

Tak som nechcela aby mi toto navrhol. Chcela som byť už doma a navyše sa začínalo stmievať. ,,No vieš mne už je celkom zima, tak som chcela ísť už domov."

,,Aha. Ja bývam už len kúsok tak môžeme ísť ku mne pozrieť si nejaký film alebo tak.."

Moja hlava súperila z mojou mysľou.

Myseľ hovorila: Kašli na neho, je ti zima, už chceš byť doma...

A hlava: Daj mu šancu, aspoň ho lepšie spoznáš, dnes ti to tak dobre šlo...

Nakoniec ma premohla hlava a ja som súhlasila. ,,Dobrý nápad." Usmiala som sa a zároveň si vzdychla.

,,Super. Bývam už len asi 100 metrov odtiaľto. Z druhej strany chodníka, by si už videla môj dom." Usmial sa.

,,Aha.." Začala som uvažovať ako ďaleko od seba bývame. On, býva sto metrov odtiaľto. Ja, bývam na konci ulice. To znamená, že bývame od seba asi pätnásť domov.

Skoro ma porazilo..

Anna býva v Minitpolise, takže je dostatočne ďaleko na to, aby ma každý deň volala von.

ALE KAI býva pätnásť domov odo mňa... Dámy a páni, momentálne som zažila sebe-vraždu na vlastnej koži.

,,Do koľkej triedy chodíš?" spýtal sa a začali sme kráčať.

,,Do druhej. A ty?"

,,Čo? Do druhej?" Zasmial sa. ,,Tak teraz si prídem starý. Som štvrták." Pozreli sme sa na seba.

,,Niee, to fakt?" usmiala som sa. Nebola som prekvapená, lebo som aj tušila že bude v maturitnom ročníku.

,,Hej,hej." Zastavil. ,,Už sme tu."

Rýchlo,rýchlo som mrkla na moje hodinky. Bolo pol siedmej.

,,Až po tebe." Navrhol mi a naznačil rukou aby som šla dnu.

Bol to vlastne taký obyčajný domček s zelenou fasádou a hnedými oknami.

,,Ďakujem." povedala som a vkročila dovnútra záhrady.

Nakoniec mi odomkol vchodové dvere a ja som vstúpila konečne dnu. Do nosa sa mi vtlačila slaná vôňa jadierok, ktoré sa zrejme práve dopiekli. Z plných pľúc som sa nadýchla. ,,Krásne to tu vonia."

Kai sa usmial a odložil si bundu na vešiak. Ja som sa nevyzliekala nechcela som sa tu zdržať dlho, aj napriek tomu že sme si mali pozrieť film. ,,Dobrý deň!" Zakričala som.

,,Kai? Koho tu..." prišla za nami menšia bacuľatá tetula so zásterou a chňapkami. ,,Ale ahoj dievča!" mrkla na Kaia.

,,Mama..." zamračil sa na ňu.

,,Som Bella. Teší ma." vystrela som ruku. Už tretí krát za tento deň.

,,Izabella?" Podala mi ruku.

,,Belladonna." Opravil ju Kai.

,,Belladonna... Som Hanna." Potriasla mi rukou a odbehla opäť do kuchyne.

Zasmiala som sa. Hanna je totiž aj Mr. Kucera žena.

,,Čo je vtipné?" zasmial sa aj Kai.

,,Spomenula som si na hodiny s Mr. Kucerom." Potriasla som hlavou.

,,Ahaa. Chápem." Zasmial sa a odviedol ma hore po schodoch až do jeho izby.

Sadla som si na posteľ a čakala čo sa bude diať. (Pre zvrátené duše, neznásilní ju. :D)

,,Poďme sa rozprávať, nemám moc náladu na film." Navrhol a ja som prikývla.

Sadol si na stoličku ku stolíku kde mal pohádzané knihy. Sama som sa čudovala, prečo knihy.. Na neho by som povedala že od rána do noci hráva videohry. ,,Čo čítaš?" Spýtala som sa.

,,Teraz takú zvláštnu knihu.. Má dlhý názov." povedal a načiahol sa po ňu.

,,A?" čakala som kým mi povie názov.

,,A tak sa splašený motýľ, stratil vo vlastnej záhrade." Usmial sa. ,,Viem je to divný názov, ale tú knihu som si zamiloval."

,,Kto ju napísal?" Bola som zvedavá. Aj ja veľmi rada čítam knihy.

,,Jej autor je neznámy. Googlil som ho, no nikde nieje." Vzdychol si, no úsmev z tváre mu nezchádzal.

,,Keď ju dočítaš, požičiaš mi ju?" spýtala som sa.