Dal si mi dôvod milovať ťa

4.

,,Čo to bolo za chalana?" Prišla za mnou Anna v triede. Vtedy som už mala jeho tričko na sebe.

,,Neviem nejaký čudák.." Stručne som jej odpovedala.

,,Čudák? To od čudákov si požičiavaš tričká?" Zasmiala sa a prisadla si ku mne.

,,Nie... Ja neviem. Nepoznám ho..."

,,Z toho čo som počula, som si myslela že sa poznáte lebo citujem, ,,Tak teraz keď už sa poznáme.." " Uchechtla sa. ,,Tak? Čo si o ňom myslíš?"

Pozrela som na ňu nechápavým pohľadom a prekrútila som oči. ,,Ty si nás počúvala?"

,,Sedela som tri metre od vás." Zamračila sa. ,,Aj keby nechcem tak vás počujem."

Vzdychla som si a otvorila Geografiu. Dnes nás mal Mr. Kucer skúšať. Bože ako moc ho ja nenávidím... Mr. Kucer je náš učiteľ biológie, chémie a aj geografie. Vraj nemá telku a ani auto. Každú jednu hodinu, spomína jeho milovanú Hannu (jeho ženu,) a milované detičky Thomasa a Johna. A takmer každú hodinu nám pripomína, že máme jednu hodinu týždenne.

Po škole som šla hneď domov. A ako už je v mojom živote zvykom, ľahla som si na posteľ a čakala na telefonát od Anny. Predtým som si však urobila čajík a zabalila sa do teplej dečky. Čo som však nečakala bolo to, že som zaspala. Snívalo sa mi veľmi veľa čudných snov. Ale ani jeden si nepamätám. Zobudila som sa na to, ako mi zvoní mobil. No nebol to ten typický messenger-ový zvuk.

,,Halo?" ozvala som sa s totálne rozospatým hlasom.

,,Donna? Si to ty?" spýtal sa niekto na druhej strane.

,,Ja? Ehm.. No som. Kai?" Napadol ma ako prvý, keďže jedine on ma oslovil Donna.

,,Hej hej."

Posadila som sa a zažmolila oko. ,,A čo potrebuješ?"

,,Ehm... No ja som len chcel vedieť... Vlastne nič. Tvoja kamoška Anna mi dala na teba číslo tak som chcel skúsiť či je ozaj tvoje." zasmial sa.

,,Ani ma nenapadlo vlastne odkiaľ ho máš. Tak, teraz už to viem." Vzdychla som si. Spala som a on ma zobudil. Milé.

,,A čo robíš?" Nezáväzne sa spýtal.

,,Práve som spala." Odvrkla som. No a čo že som bola možno drzá. Zobudil-ma.

,,Ou. Prepáč. Nevedel som to." Vzdychol si. ,,Tak ja ťa teda nechám spať ďalej."

,,Ďakujem." zasmiala som sa.

,,Dobrú noc." Poprial mi a položil.

Chcela som ísť ďalej spať ale potom som si všimla že je už takmer päť hodín. Nemala som ešte nič pripravené do školy, tak som sa zdvihla a vymenila si pár kníh za iné. Vonku stále pršalo, ale mňa dážď na toľko fascinoval že som sa rozhodla že sa pôjdem prejsť. Keď som šla na záchod, som si uvedomila že som zaspala v Kai-ovom tričku. Bolo veľmi pohodlné, takže sa ani nečudujem. Dala som si ho dolu a obliekla svoje. Vybehla som von a začala kráčať. Ale nakoľko bývame v Boodlene, nemôžem si moc vyberať kam pôjdem.