Dal si mi dôvod milovať ťa

11.

Stála som pred ním asi pol metra a už som cítila teplo ktoré sálalo z jeho tela. Mal na sebe bordovú mikinu. Len pre zaujímavosť, milujem keď má nejaký chalan na sebe buď košeľu, alebo mikinu. Usmievala som sa na neho už celkom dosť dlho, keď v tom odišiel ku kuchynskej linke. Vybral dva taniere z poličky a uložil ich oproti sebe na hnedý veľký lesklý stôl.

,,Dobrú chuť." Poprial mi a naznačil rukou aby som si sadla.

Jeho rodičia si medzi tým zobrali kávu a nechali nás samých.

,,Dobrú chuť." Povedala som a sadla som si.

Prvých päť minút jedenia sme mlčali. Nuž potom sa konečne ozval.
,,Kam zájdeme dnes?" Spýtal sa.

Trošku ma prekvapilo to, že so mnou počíta aj na dnešný deň. ,,Fú..." Vzdychla som si. ,,Mohli by sme ísť na čajík do Ellie's cafe." Navrhla som. Okrem toho chcela som vidieť Monicu, keďže sme sa včera celkom príjemne pobavili. 

,,Na začiatok to stačí. A potom?"

,,Môžme ísť preskúmať Minitpolis."

,,Niee." Namietol. ,,Poďme do... Culreeku!" Na tvári sa mu zjavil úsmev. ,,Majú tam veľa opustených budov."

,,Tak fajn." Usmiala som sa aj  ja. ,,Poďme."         

Napapali sme sa a Kai sa ešte zbehol prezliecť. Ja som medzi tým vylovila z mojej bundy mobil a pozrela kto všetko ma v noci zháňal. Mala som šesť zmeškaných hovorov od mami, dva od Anny, tri od otca a jeden od Georga- môjho brata. ,,Bože..." Vzdychla som si. To zas bude vysvetľovania... 

,,No čo? Ideme na čajík?" Zjavil sa na chodbe Kai.

,,Hej, hej poďme.. Len si budem musieť po ceste zavolať rodičom." Vysvetlila som mu a obula si tenisky.

Vonku som vyťukala maminné číslo a začala volať.

Pííííp....

Pííííp....

,,Belladona kde si?!" Ozval sa mamin vystrašený hlas. A trošku ma zaskočilo že ma neoslovila bruško.

,,Mami." Začala som. ,,Som v poriadku, nemusíš sa báť. Skoro ráno som len šla von s kamarátom." Pri slove kamarát som si namýšľala že Kai nemusí byť len to. ,,Každopádne, je mi fajn, nikto ma nezabil, žijem a to je hlavné." 

,,To myslíš vážne?" Jej hlas sa premieňal v hnev. 

,,Mami ale už sa mi vybíja mobil tak už budem končiť." 

,,Plieska s tebou puberta Bella." Povedala a položila. 

Trošku som sa nad tým zamyslela. Mama mi vlastne nevynadala. To že mi povedala že so mnou plieska puberta nieje vôbec hrozné. Možno... je len rada že som konečne vonku a že nepremárnim celý deň s Annou na dráte v posteli. Popravde, už ma tento životný štýl aj tak nebavil. Mám 16 rokov. Prečo by som mala každý jeden deň tráviť ,,telefonovaním,, s kamoškou, ak sa to dá nazvať telefonovaním. Každá mlčíme a scrolujeme instagram. Nuda...

,,Tak čo povedala?" Spýtal sa Kai. Kráčal odo mňa asi 70cm. 

,,Že so mnou plieska puberta."Usmiala som sa a vzdychla si.

,,Phe.." Zasmial sa. ,,To sme už dávno vedeli." 

,,Ale... Podľa mňa to nemyslela ako urážku. Skôr to vyznelo tak, akoby ma pochválila." Zamračila som sa. 

,,Aha...Zvláštne.." 

,,Popravde," Začala som. ,,ja by som na jej mieste reagovala rovnako." Vzdychla som si a ponorila ruky do vačkov. ,,Posledné roky... Alebo posledných 11 rokov som trávila každý jeden deň rovnako. Vstala som, šla som do školy a až do večera som telefonovala s Annou. Ale nie že by sme sa rozprávali. Obidve mlčíme. Proste peklo..." Vzdychla som si a zagúľala očami. 

,,A prečo Annu nepoložíš?" Nechápal. 

,,Lebo, ak by som to čo i len skúsila urobiť, bola by som pre ňu ten najhorší človek na svete." 

,,Máš to veľmi zložité.." Zasmial sa. 

,,Ani nevieš ako." 

Dorazili sme do kaviarne a sadli sme si tam kde som sedela ja včera. Pohľadom som mrkla na blížiacu sa Monicu. ,,Ahojte!" Pozdravila nás.

,,Ahoj Monica." Pozdravil ju Kai. Trošku ma to zaskočilo. Vyzeralo to akoby sa poznali.

,,Ahoj!" Usmiala som sa na ňu.

,,Poznáte sa?" Spýtal sa ma Kai.

,,Od včera." Zasmiala sa Monica. ,,Bella prišla na pomarančový čaj a nejako sme sa zakecali." Vysvetlila Kaiovy.

,,Aha... Donna, Monica je moja spolužiačka. Teda... Bola to moja spolužiačka, pokiaľ sa nerozhodla že nechce maturitu a štúdium ukončí už v treťom ročníku." Zasmial sa a zobral si leták s ponukou čajov.

,,Ahá... Takže takýto trojuholník." Vyšlo zo mňa a všetci sme sa usmiali.

,,Bella, chceš pomarančový?" Ponúkla mi Monica.

,,Asi áno. A ty si dáš aký?" Mikla som hlavou ku Kaiovy.

,,Čerešňový."

,,Dobre. Hneď som tu." Povedala Monica a odišla k pultu.

,,Ako chutí ten pomarančový čaj?" Spýtal sa ma Kai a zapozeral sa von oknom.

,,Ako anglická pomarančová marmeláda, ale v tekutej forme." Pozrela som cez okno. Vonku bolo stále zamračené, no už nepršalo, čo ma mrzelo.