Dal si mi dôvod milovať ťa

10.

,,Dobré ráno." Šepol mi do ucha.

Otvorila som oči, lebo som sa zľakla. Predsa len keď spíte, nečakáte že vám bude niekto niečo šepkať do ucha. A on zrovna šepkať nevedel. Zasmiala som sa. ,,Ahoj." Nuž ale potom som sa uvedomila a odtiahla som sa od neho. ,,Bože môj... Dúfam že si pamätám všetko." Sadla som si a chytila sa za hlavu. ,,Ale snad áno... Veď som mala len jeden pohár."

,,Nevyšiluj z jedného pohára." Zasmial sa a postavil sa preč z postele.

,,Kai... Ja by som piť ešte nemala. Včera večer keď som hovorila že len víno, alebo vodku, robila som si srandu."

,,V skutočnosti to bolo dnes ráno."
Vyzliekol si tričko pri otvorenej skrini.

Zazrela som jeho chrbát. Neskutočne sexi chrbát. Nevedela som či je správne sa na neho pozerať, no aj keby veľmi chcem prestať, moje oči mi to nedovolia. Miesto toho som sa snažila zmeniť tému.

,,Odkedy pozeráš Ordinary days?" Mykla som hlavou na plagát ktorý mal vystavený.

,,Ordinary days je seriál, ktorý môžeš začať pozerať hocikedy, aj tak ťa vtiahne do deja. Tak ako aj môj prípad. Začal som ho pozerať niekde v strede. A mimochodom vždy som fandil Emily. Prišla mi taká..." Zamyslel sa, po pri obliekaní čistého trička.

,,Sexi?" Doplnila som vetu za neho.

,,Asi hej." Usmial sa a zatvoril skriňu.

Emily bola milenka hlavného hrdinu. Celý seriál sa odohrával na lodi, na oceáne. Hlavná postava, bol zároveň kapitán. Randil so všetkými ženami, ktoré, (keď sa s nimi vyspal) zabil. Až na dve. Jednou z nich bola práve Emily a druhá bola Sybil. Nezabil ich, pretože práve tie dve, skutočne miloval. Je to veľmi zvrátený seriál, ale tak ako všetci, mala som ho rada.

,,A ty si komu fandila?" Spýtal sa a sadol si na stoličku.

,,Čo ja viem... Asi Sybil.. Ona bola vždy taká utiahnutejšia a hanblivejšia od Emily. A... Neviem.... Proste ona bola podľa mňa lepšia." Vysvetlila som svoj monológ. ,,Chápeš ma?" usmiala som sa.

,,Hej,hej.. Takže. Asi pôjdem urobiť čaj. Dáš si?"Postavil sa a odkráčal ku dveriam.

,,Vieš čo? Radšej by som ocenila tú sprchu." Hlesla som. ,,A potom aj ten čaj." Usmiala som sa.

,,Jáj tak... Tak ti nachystám nejakú osušku." Odpovedal a odišiel preč z izby.

V hlave som si premietla celé dnešné ráno. Plakal. To viem. Plakal pretože mu zomrela sestra a ja som mu to vyhodila na oči. Hneď na to som si začala vyčítať že som niečo ako slovo súrodenci vôbec spomenula.

Ale nemohla som nič vedieť...

Ale mala som si to všimnúť...

Súperila som sama zo sebou. Podvedomie s mysľou. Ako anjel a čert na pleciach.

,,Máš to nachystané, môžeš ísť." Objavil sa medzi dverami. Už už bol na odchode, ale zastavila som ho.

,,Kai..."

,,Áno?" Otočil sa a opäť sa objavil vo dverách.

,,Prepáč že som ti včera ublížila."

Úsmev mu z tváre hneď zmizol a privrel oči. ,,Neospravedľňuj sa. Nevedela si o tom."

,,Nie, Kai. Myslím to naozaj. Prepáč."
Vytesala som z mojej tváre najľútostivejší pohľad na aký som sa zmohla.

Kai sa len usmial a kývol rukou akože- Nechaj to tak prosím.

Prikývla som.

Kai podišiel ku skrini a vybral z nej niekoľko kúskov oblečenia. Bez slova potom odišiel a ja som zostala napospas hľadania kúpeľne.

Na moje prekvapenie som sa trafila hneď na prvý krát. Vošla som do béžovo-bielej kúpeľňe s jedným umyvadľom. Najprv som sa uistila či nie sú nikde skryté kamery a či som sa naozaj poriadne zamkla. Až po tom, som sa odvážila vyzliecť sa a vstúpiť do sprchy. Nebola som tam dlho, len som sa opláchla, našampónovala a zasa opláchla. Vyšla som von a zobrala nachystanú osušku. Utrela som sa, ale čo som si nevšimla bolo to, že pod uterákom sa nachádzali chlapčenské veci. Určené zrejme pre mňa.

Neviem prečo, ale v hrudi sa mi objavil nejaký pocit. Zvláštny, ale príjemný. Zrejme to bola láska. Chalan, ktorému som pripomenula súrodeneckú tragédiu, má aj tak so mnou súcit a dal mi jeho oblečenie.

Vyhrabala som z môjho smradľavého oblečenia podprsenku. Obliekla som si ju a následne aj jeho veci.
Nachystal mi dlhú čiernu mikinu, s nápisom Always Tired a čierne Nike tepláky. No a potom ešte teplučké (tiež čierne) nadýchané ponožky.

Svoje veci som si stočila do klbka a vyšla von z kúpeľne. Svoje veci som si položila na zem vedľa postele a vybrala sa dolu schodami.
V tej chvíli, som sa cítila hrozne nezdvorilo. Proste som bola v cudzom dome, v cudzom oblečení, s cudzími ľuďmi...

,,Ale Ahoj Donnka!" Pozdravila ma Kaiova mama. ,,Ty si u nás spinkala? Musíš byť hladná.. Poď sa najesť." Zdvorilo ma privýtala. ,,Dúfam že ľúbiš,"

V hlave mi napadlo milión kombinácii ako by mohla osloviť Kaia. Kai, môj syn, nášho chlapca, toho najmladšieho chlapa v tomto dome...

,,vajíčka." Dopovedala vetu a tým zrušila všetky moje predstavy o vzťahu s Kaiom.

,,Hej, jasné." Zmohla som sa iba na toto.

,,Ahoj ja som... Kaiov otec. Ehm... John." Vystrel ruku starší pán s plešinou a fúzami pod nosom.

Prišla som bližšie ku nemu a podala mu ruku. ,,Belladonna. Kaiova... kamarátka."

,,Kamarátka?" Spýtal sa John. ,,Myslel som že..."

,,Nie otec. Za...." Ozval sa zrazu Kai za mojím chrbtom. Nedopovedal ani to posledné slovo. Moc dobre som mu nerozumela, tak som to nechala radšej tak. ,,Takže Donna. Chceš ten čaj?" Spýtal sa a pozrel na mňa.

,,Veľmi rada." Usmiala som sa a mala som chuť hodiť sa mu do náručia.