My Pretty Princess » h.s.

~ e i g h t ~

June 2010, Holmes Chapel

t e x t

,,A na záver vám určím tému vašej koncoročnej práce," povedal pán Torin na hodine biológie, ktorú mala Elizabeth. Celú hodinu pozorne počúvala výklad učiteľa a robila si poznámky.

,,Tento rok vám dávam tému obojživelníky. Potrebný je úvod, teória, pozorovanie, zistené informácie a záver s obrázkom. Ďakujem za hodinu, môžete ísť," povedal pán Torin a rozpustil žiakov ktorí sa začali rýchlo baliť. Školou sa rozoznel zvonček, ktorý ukončil poslednú hodinu.

Žiaci vyšli pred školu a vybrali sa na autobus. Elisabeth ako vždy čakala na Harryho, ktorý pribehol z hodiny geografie. Vlásky spotené od behu sa mu lepili na čelo, no na perách mal ten jeho rozkošný úsmev.

Spoločne si sadli do autobusu na jednu dvojsedačku a opäť začali konverzáciu otázkami, ktoré boli v rozhovoroch ohrané. Keď však padla otázka na školu, Elisabeth si zťažka povzdychla. Tým, že sa Harry o Elisabeth zaujímal, logicky chcel vedieť viac, takže sa jej spýtal, či mu o tom povie.

,,Od pána Torina sme na záverečnú prácu dostali tému obojživelníky a ja sa bojím, že to nezvládnem. Sľúbila som totiž pani Austinovej, že jej odovzdám prácu z výtvarnej, ktorú majú v plánoch o dva roky starší žiaci," dopovedala Elisabeth.

Harry sa zamyslel. V biológii bol naozaj dobrý a pán Torin ho mal rád. Naviac, minulý rok vypracoval záverečnú prácu na rovnakú tému, takže by s tým Elizabeth nemala toľko práce. Výhodou ešte bolo, že mohol stráviť s Elisabeth nejaký čas, takže hneď vedel, čo jej povie.

,,Mohol by som ti s tým pomôcť," navrhol Harry neisto. Síce si bol jeho ponukou istý, nechcel Elizabeth nejako uraziť, alebo byť vtieravý. Elisabeth zodvihla svoj pohľad zo žuvačky, čo bola nalepená na podlahe autobusu a zadívala sa do tých smaragdov.

,,Teda, v biológií som naozaj dobrý, tak mi napadlo, že by si možno chcela pomoc," povedal kučeravec.

Elisabeth ostala nad jeho návrhom prekvapená. Nenapadlo ju, že by jej takmer cudzí človek ponúkol takú veľkú pomoc. Dobre, s Harrym boli susedia a sem - tam sa aj porozprávali, ale nebola si istá, či sú práve kamaráti, aj keď v to dúfala.

,,To by si pre mňa spravil?" spýtala sa Elisabeth. Harry len s červenými tvárami prikývol a ani nevedel ako a Elisabethine ruky mal obmotané okolo krku, keď ho nadšene objímala.

Nad krásou tohto okamžiku sa usmial a pevnejšie stihol Elisabeth v objatí. Autobus zastal na ich ulici, takže obidvaja sa postavili zo svojich miest a vystúpili.

,,Máš čas aj teraz?" spýtala sa Elisabeth. Harry len s úsmevom prikývol.

,,Skvelé! Tak, kde sa stretneme?" pokračovala Elisabeth s otázkami.

,,Môžeme aj u nás," odpovedal jej Harry. Bolo vzrušujúce vedieť, že jeho láska príde k nemu domov po prvý krát. Aj keď len kvôli takej hluposti, ako je záverečná práca.

,,Tak ja si len zložím tašku, vezmem potrebné veci a prídem, okay?" spýtala sa Elisabeth a Harry len nadšene prikývol. Elisabeth mu ešte raz skočila do náruče a objímala ho. Po chvíli sa odtiahla a behom utekala domov.

Harry tiež zrýchlil tempo, zatiaľ čo vo vrecku lovil kľúče, ktorými následne otvoril dvere. Rýchlo vybehol po schodoch do jeho izby a do kúta hodil jeho školskú tašku. Skontroloval, ako jeho izba vyzerá. Neporiadok tu nebol, čož bolo veľké plus, pokým sa poriadne nezapozeral. Po celej jeho izbe boli vyvešané fotky Elisabeth.

Rolety, ktoré mal pripevnené k oknu okamžite stiahol a začal po izbe pobiehať ako zbláznený, aby tie fotky čo najskôr schoval. Akonáhle zazvonil zvonček, Harrymu ostávalo zobrať posledné dve fotky, ktoré schmatol a schoval ku ostatným, pod posteľ.

Po schodoch trielil ako výchor, až sa takmer potkol. Zastal až pred dverami, kde si rukou prešiel cez vlasy a nervózne stlačil kľučku. Zpoza otvorených dverí naň vykukla usmievavá Elisabeth, s učebnicami v ruke.

,,Dlho sme sa nevideli," zasmiala sa Elisabeth a Harry s ňou. Ustúpil od dverí, aby mohla Elisabeth vojsť, čož spravila a Harry za ňou zatvoril dvere.

,,Dáš si niečo?" spýtal sa jej a jeho kroky viedli do kuchyne, kde ho Elisabeth nasledovala. Nachvíľku sa zamyslela, či na niečo chuť má a začala sa po miestnosti obzerať.

,,Asi len čaj. Ďakujem."

Harry prikývol, zobral do rúk čajník a dal doň zohriať vodu. Kým sa voda hriala, z hornej poličky vytiahol ovocný čaj. Vedel, že ten čaj Elisabeth priamo zbožňuje. Krásne sa na ňu usmial a sáčok čaju vložil do hrnčeka, ktorý zalial vodou.

Hrček zobral do rúk a povedal Elisabeth, nech ho následuje do jeho izby. Harry otvoril dvere a spoločne s Elisabeth sa posadili za jeho stôl, kde začali vypracovávať prácu.

~•••~•••~•••~•••~•••~•••~•••~•••~•••~•••~

,,Konečne! Myslela som, že tá teória je nekonečná," povedala Elisabeth, keď mala čiastočne hotovú prácu. Harry sa zasmial a začal postupne zatvárať učebnice na stole. Elisabeth sa začala obzerať po miestnosti, až zbadala hnedý klavír. Spravila pár krokov, až sa ocitla tesne pri klavíri.

,,Hrávaš ?" spýtala sa Harryho. Ten otočil hlavou a zbadal Elisabeth, ktorá stála pri klavíri, kde trávil dosť veľa času. Harry sa postavil a prešiel k Elisabeth. S úsmevom prikývol.

,,Čo hrávaš ?" pýtala sa Elisabeth ďalej.

,,Všetko, ale najradšej mám piesne od Presleyho," povedal Harry a na Elisabethinej tvári sa rozľahol úsmev.

,,A zahráš mi ?" spýtala sa. Harry jej s úsmevom prikývol a sadol si na klavírnu stoličku. Tým, že bola stolička dostatočne veľká, sadla si na ňu aj Elisabeth, po Harryho pravici.

Harryho prsty začali hrať melódiu piesne od Elvisa Presleyho, Can't Help Falling In Love a Elisabeth sa započúvala do klavírnej melódie, ktorá sa rozliehala po izbe.

❝ Darling so it goes, some things are meant to be. Take my hand, take my whole life too, for I can't help falling in love with you. ❞

••••••••••••••••••••••••••••••••••••

Komentujte a hviezdičkujte!💖
Dúfam, že sa vám kapitolka príjemne čítala :) ❤