My Pretty Princess » h.s.

~ f i f t e e n ~

October 2010, Holmes Chapel

t e x t

Elisabeth ráno vstala celá zničená. Psychicky zničená. Včera mala naozaj zlý deň a kvôli zlým pocitom nemohla celú noc zaspať. Zaspala až nadránom a dokopy si pospala dve hodiny. Prešla do kúpeľne a zľakla sa jej odrazu v zrkadle. Pod očami mala fialové kruhy, popraskané pery a jej oči boli od plaču celé červené.

Do rúk zobrala makeup, ktorý často nevyužívala. Teda, nepoužívala ho vôbec, dokým nezačalo toto zlé obdobie. Po nanesení makeupu si len unavene a zranene povzdychla, keďže jej tie kruhy takmer vôbec nezakryl.

Po schodoch prešla do kuchyne len v pyžame a jej vzhľadu sa zľakol aj jej starší brat Mike. Naraňajkovala sa a po schodoch vyšla do svojej izby, aby sa prezliekla. Najradšej by si ľahla do postele, zababušila sa do periny a celý deň nevyšla von.

Bohužiaľ, dnes sa mala stretnúť so Seanom, takže si zo skrine vybrala oblečenie. Práve Sean bol ten, kvôli ktorému mala Elisabeth tak zlú náladu. Učesala sa a prešla do chodbičky, v ktorej si obula biele tenisky a vyšla von.

Harry bol práve vo svojej izbe a obliekal sa do športových vecí. Rozhodol sa, že si pôjde zabehať, keďže výnimočne nepršalo a on potreboval nejaké rozptýlenie. Z okna si všimol Elisabeth, ako prebehla cez cestu, keď na nej nebolo žiadne auto.

Len si povzdychol - chcel ju dostať z hlavy a osud mu ju podsúval rovno pred nos. Počkal, kým nezmizla z jeho dohľadu a až tak prešiel do chodbičky, v ktorej sa obul a išiel behať.

~•••~•••~•••~•••~•••~•••~•••~•••~•••~•••~

Harry behal okolo domu pani Mitchelovej, ktorá bývala o pár ulíc ďalej od ich domu, no jeho myšlienky sa nezaoberali tým, že by sa mal zastaviť a napiť sa, keďže mu v hrdle smädilo. Opäť premýšľal nad Elisabeth.

Nechcel vyznieť nejako zle alebo ju uraziť, ale dnes ráno vyzerala naozaj hrozne. Aj tak sa mu páčila, ale trápil ho pohľad na ňu. Behal ďalej, hlboko ponorený vo svojich myšlienkach, pokým do niekoho nenarazil, až dotyčný človek spadol.

Okamžite sa prebral a chcel sa ospravedlniť, no zarazil sa. Na zemi pred ním bola jeho láska, ktorá si bolestne masírovala chrbát. Narazil do jeho nádhernej El a dokonca jej aj ublížil. Bez slova jej podal jeho pravú dlaň, ktorej sa El chytila a s Harryho pomocou sa postavila.

,,Prepáč, El. Prepáč mi to, naozaj sa ospravedlňujem, je mi to ľúto a - "

,,To je v pohode, Harry. Bol si len zamyslený a to ja tiež, takže si za to môžem čiastočne sama," nervózne sa usmiala a rukou si nenápadne prešla po boľavom mieste. Síce sa tvárila, že ju to až tak nebolí, no skutočnosť bola iná. Chrbát ju bolel ako čert.

,,Naozaj ma to mrzí," povedal Harry a Elisabeth sa len usmiala.

,,Musím ísť, Harry. Ahoj," pozdravila ho El a rýchlou chôdzou okolo neho prešla, smerom ku nim domov.

,,Ahoj," šepol Harry a so sklamaným výrazom sa rozhodol, že si ešte zabehá.

~•••~•••~•••~•••~•••~•••~•••~•••~•••~•••~

Bolo sedem hodín večer a Harry s Elisabeth sedeli každí vo svojich izbách. Zatiaľ čo Harry opäť prstami prechádzal po klávesoch jeho klavíra, Elisabeth sedela v izbe a plakala. Jej slzy zmáčali látku trička, ktoré mala na sebe.

Harry vstal od klavíra a pretrel si oči. Obzrel sa a uvidel v okne sedieť plačúcu El. Opäť k nej chcel prísť, objať ju, utešiť, no nemohol. Aj napriek tomu sa rozhodol, že saj u pokusí rozosmiať. Zobral do rúk papier a pero, ktorým začal na ten biely kus papiera písať.

Ahoj

Elisabeth sa pozrela z okna a všimla si Harryho, ktorý v rukách držal daný papier. Mierne sa usmiala, zobrala do rúk papier a fixou začala písať.

Ahoj :)

V pohode?

Napísal Harry a čakal na Elisabethinu reakciu. Tá si len povzdychla a odpísala.

Som v pohode, Harry. Ďakujem :)

Harry jej chcel odpísať, že ju videl plakať a že ho to trápi. No nestihol to, pretože Elisabeth zatiahla závesy v jej izbe a uplakaná sa uložila do postele. Chcel len, aby ho mala rada. Aby mu dala trošku jej srdca.

❝ Just a little bit of your heart,
just a little bit of your heart, just a little bit of your heart is
all I want. ❞

•••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••