All the stars [ᵐʸᵍ•ᵖʲᵐ]

⭐seventh⭐

✴✴✴

Ráno, keď sa zobudím, cítim sa po dlhej dobe fajn. Netrápi ma žiadna nevoľnosť ani bolesť brucha. Vstanem z postele a ešte v pyžame zídem do kuchyne, kde sa ,,najem''.

Keď vykonám tento zdanlivo ťažký úkon, poberiem sa naspäť hore, aby som sa prezliekol, umyl a učesal.

,,Neviem, čo mám uvariť.'' posťažuje sa mi mama, keď sa posadím na sedačku k nej. Dnes si zaplietla vlasy do komplikovaného copu, ktorý jej musím uznať, že uberá zopár rokov. Mala by ho nosiť častejšie.

Myknem plecom. ,,Skús ramen.'' Poradím jej.

Nadvihne obočie. ,,Ramen? Však vieš, že z neho tvojho otca nadúva.''

Šokovane vyvalí oči, keď sa začnem smiať. ,,Viem a práve preto ti to vravím.'' zaškerím sa na ňu.

Začne sa smiať so mnou. ,,Vtipné, lenže ty s ním nebudeš po tom celú noc spať v jednej posteli.'' pokrúti hlavou a rukou mi postrapatí vlasy. Potom sa odoberie do kuchyne, kam ju následujem. Sadnem si na linku, zatiaľ čo sa ona hrabe v skrinkách. Keď sa otočí a všimne si ma, zostane mierne prekvapená. ,,Deje sa niečo, zlatko?''

Pokrútim hlavou. ,,Nie, čo by sa dialo?''

,,Ale nič ... ja len tak.'' Usmeje sa a radšej sa vráti k svojej predošlej práci.

Sedím pri nej pozorujúc, čo robí, pokiaľ mi vo vrecku nezavybruje mobil. Vyberiem ho značne prekvapený. Nikdy mi nikto nepíše a ani nevolá. Jedine moji rodičia, ale v tejto chvíli som si stopercentne istý, že to určite nebudú oni.

Neznáme číslo
Ahoj, Jimin. Napadlo mi, či by sme niečo nepodnikli ;). Yoongi

Yoongi? Naozaj by ma zaujímalo odkiaľ má moje číslo.

Ja
Ahoj, Yoongi. Odkiaľ, že máš moje číslo? :)

Na odpoveď dlho nečakám, pretože mi mobil zavybruje takmer okamžite.

Neznáme číslo
Yun ^-^

Zaškerím sa. Mohol som si to myslieť. Včera, keď sme sa lúčili, Yoongi odišiel ako prvý, a tak sme s Yun ostali iba my dvaja. Kým sme čakali na mojich rodičov, spýtala sa ma na číslo, a tak som jej ho dal.

Ja
Aha. A čo by si chcel podniknúť?

Pred pár dňami by som s ničím takým, ako je niekde si vyraziť, určite nesúhlasil, ale teraz mi to je jedno. S Yoongim a Yun sa proste cítim lepšie.

Neznáme číslo.
Neviem :D ... Ak chceš, môžem prísť k tebe.

Zvažujem túto možnosť. Popravde to nie je až taký zlý nápad. Nakloním sa, aby som videl z okna. Dnes je vonku aj tak pochmúrne počasie a skôr, či neskôr sa z ťažkých oblakov aj tak spustia kvapôčky dažďa.

Ja
Tak dobre.

Napíšem mu svoju adresu, potom zmením meno jeho kontaktu na ,,Yoongi'' a následne mobil zastrčím do vrecka. ,,Mami?'' otočím sa na mamu, ktorá niečo mieša v miske.

Na chvíľu s tým prestane. ,,Áno?''

,,Príde k nám Yoongi.'' Keď si všimnem jej výraz, dojde mi, že netuší o koho ide. ,,Kamarát zo skupiny.'' dodám.

Na tvári sa jej objaví široký úsmev. ,,Aha, dobre, len nech príde.''

Usmejem sa. Možno to bude znieť ako klišé, ale je milé, že ju poteší taká maličkosť ako to, že som si našiel priateľov. Huckala do mňa celý rok, aby som vyšiel z domu a s niekým si vyrazil, len aby som sa nadobro neprepadol do sveta depresie, ktorá ma pomaly, ale iste sťahovala nižšie a nižšie. Nemôžem si pomôcť, ale mám taký pocit, že keby som nešiel na to stretnutie, asi by som bol už totálne na dne. Samozrejme to ale nepriznám nahlas, pretože ma tam odviedli proti mojej vôli. Hold moja povaha tvrdohlavca sa nezaprie.