,,Bože, ako veľmi ho nenávidím."
Práve som nastúpil do novej práce. Vyštudoval som ekonómiu na univerzite a moja prvá práca je ako obchodný zástupca v jednej renomovanej firme. Sú to už asi dva týždne, čo som nastúpil. Tak veľmi som sa tešil z prvej práce, ale teraz mám taký pocit, že by som to najradšej zabalil a odišiel niekam ďaleko. Preč od všetkého a od všetkých. Ale hlavne od neho.
Volám sa Jay Jayden, ale nikto mi nepovie inak ako Džej-džej. Mám 25 rokov a ako som už spomínal, vyštudoval som ekonómiu a momentálne už dva týždne pracujem. Nastúpil som do tejto firmy s veľkým očakávaním. Zo všetkých firiem, čo som pozeral, mala najlepšie referencie a bol som neskutočne šťastný, že ma prijali. Na konkurz vtedy prišlo veľmi veľa uchádzačov a ja som sa bál, či sa vôbec dostanem do užšieho výberu. Spomedzi 500 uchádzačov do druhého kola vybrali iba dvadsiatich a mňa medzi nimi. Skoro sa mi tomu až nechcelo veriť, ale bol som šťastný. Nakoniec mi zavolali, že ma prijímajú. Najskôr som si myslel, že si zo mňa kamaráti strieľajú, ale potom som pochopil, že je to fakt. Oni ma naozaj prijali.
Nastúpil som, dostal som na starosti zopár zákazníkov a s tými budem komunikovať a obchodovať. Všetko by bolo super až na jednu vec. Jeden môj kolega, ktorý je odo mňa starší o tri roky. Kedysi sme boli priatelia, dá sa povedať, že dosť dobrí priatelia, ale stala sa taká vec a my dvaja sme sa odvtedy nebavili. Kedysi dávno mi dosť ublížil a ja som mu to doteraz neodpustil. Síce veľakrát sa chcel so mnou uzmieriť, ale ja nemôžem... To, čo sa vtedy stalo, mi prevrátilo život hore nohami.
