Je pondelok ráno, päť hodín a mne zvoní budík. Zase mám v bruchu kŕče, ale musím s tým niečo spraviť.
,,Nikdy by som si nemyslel, že sa budem takto stresovať kvôli robote." Ešte som sa chvíľu prevaľoval v posteli, ale nakoniec som vstal, umyl som sa, obliekol a už som bol na ceste do práce. Dnes dostanem ďalšieho dôležitého klienta, musím sa sústrediť nato. Po ceste si ešte kúpim kávu a prichádzam do práce.
,,Ahoj Džej-džej, ako si sa vyspal?" Posmešne sa ma opýta pri vstupe do výťahu. Otočím sa, pozriem za seba a vyschne mi v ústach. Za mnou stojí on. Nenávidený a zatracovaný. Sám Leon Lewis. Kolega, ktorý sa mi snaží spraviť zo života peklo.
,,Úplne super!" Odpoviem mu sarkasticky a otočím sa naspäť. Vstúpim do výťahu a hneď stláčam tlačidlo s číslom 5. Dvere sa pomaly zatvárajú, ale on v rýchlosti dá medzi ne ruku a ony sa otvoria naspäť. Nastúpi a pozrie na mňa.
,,Však sa hádam môžem s tebou zviesť? Ja ťa nepohryziem, nemusíš sa báť." V tom momente rýchlo vystúpim so slovami, že som na niečo zabudol a on na mňa zadivene pozrie a niečo si zamrmle popod nos. Dvere výťahu sa zatvoria a ja zostanem stáť pred ním.
,,Viac nápadnejší som už nemohol byť. Ale je to všetko iba jeho vina. Nechcem byť s ním sám." Pomyslím si a vzápätí si výťah privolávam znovu.
Flashback
Oslavoval som sedemnáste narodeniny. Ako správny tínedžer som spravil párty u nás na chate. Zavolal som spolužiakov a kamarátov, dievčatá aj chalanov. Bolo nás tam približne dvadsať. A medzi nimi bol aj Leon. Vtedy som chodil s Noemi. Lenže všetci sme sa tak trochu pripili. Niektorí viac, iní menej. Noemi to tiež prehnala, tak si išla skôr ľahnúť s tým, že ja neskôr prídem za ňou. Na izbe, kde spal Leon, sme ešte asi piati popíjali. Ja, Leon a ešte spolužiak s frajerkou a jedna spolužiačka. Tá to po chvíli vzdala so slovami, že už má dosť a ide spať a párik ju hneď nato nasledoval. Zostal som tam iba ja s Leonom. Pili sme whisky a zapíjali to pivom z plechoviek a na niečom sme sa hrozne smiali. Ja som už mal celkom dosť vypité, takže moje zmysly boli trochu otupené. Zdvihol som sa, že už pôjdem spať aj ja, ale Leon ešte nalial. Vraj posledný a pôjdeme spať. Vypili sme a ja som sa otočil a chcel som odísť. Lenže sa mi zatočila hlava a zapotácal som sa. Klesol som znovu na posteľ, priamo Leonovi do náručia. Pozrel na mňa a vtom ma pobozkal. Položil ma, ľahol si nado mňa a pobozkal ma znova. Nechápal som. Lenže mal som dosť vypité a nevedel som v tej chvíli, čo robím. Vyhrnul mi tričko a rukami mi prešiel po hrudi. Rýchlym pohybom mi ho vyzliekol a znovu ma pobozkal. Bol som z toho stále v šoku.
,,Č-čo to robíš? Nie, prestaň..." nedopovedal som, lebo znova pritisol svoje pery na moje a roztvoril mi ich jazykom. Začal ma bozkávať vášnivejšie a celým telom sa ku mne pritískal. Snažil som sa ho odsunúť, ale bol silnejší ako ja. S hrôzou som si uvedomil, čo sa práve deje.
,,Leon, prestaň, nie... Nerob to!" Vykríkol som, keď ma prestal bozkávať, aby sa nadýchol. Pozrel na mňa so zvláštnym pohľadom v očiach a povedal mi slová, ktoré mi vyrazili dych.
,,Džej-džej, milujem ťa. Už tak veľmi dlho ťa milujem a neviem, čo s tým robiť. Ja viem, že teraz chodíš s Noemi, ale verím tomu, že raz sa zamiluješ do mňa. Chcem ťa, tak veľmi po tebe túžim. Chcem sa s tebou milovať." Normálne som nechápal. Nikdy som nad tým ani nepremýšľal, ale keď tak nad tým teraz uvažujem, vždy sa na mňa tak zvláštne pozeral. Ako lev na svoju korisť. Objal ma a znovu ma pobozkal. Vôbec som nemohol reagovať, bol som ako v tranze.
,,Milujem ťa." Zašeptal mi do ucha. ,,Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa..." Stále dokola tie sladké slová opakoval. Jeho hlas bol síce tichý, ale mal v sebe niečo ohromujúce. Niečo, čo ma nútilo ho chcieť. Omámený tým náhlym vyznaním som ho objal aj ja a pritisol som sa k nemu bližšie. Vyzliekol si svoje tričko a začal mi rozopínať nohavice. Ani neviem ako, zrazu sme boli obaja nahí. A ja som sa s ním vyspal. Zaspali sme spolu v objatí.
Nadránom som sa prebudil a uvedomil som si, čo som vykonal. Chcelo sa mi revať, ale už som s tým nemohol nič spraviť. Podviedol som svoju frajerku, ale čo bolo na tom to najhoršie, podviedol som ju s chlapom. S mojím najlepším kamarátom. Rýchlo som vstal, obliekol som sa a išiel som na izbu za ňou. Spala, vďakabohu. Ľahol som si vedľa nej a objal som ju. V polospánku sa ku mne pritúlila a objala ma. A takto sme spali až do obeda.
Keď som sa prebudil, všetci už boli hore. Zišli sme spolu dole, do haly, a tam už všetci sedeli a rozprávali sa. Usadili sme sa za nimi na pohovku. Nedokázal som sa na neho pozrieť. Cítil som jeho pohľad na sebe, ale nedokázal som to. Sedel oproti mne a sledoval ma priam röntgenovo. Po chvíli som to nevydržal, vstal som so slovami, že si idem zapáliť. Vyšiel som von, pred chatku, zapálil cigaretu a vdýchol do seba ten opojný dym. To som potreboval. Trochu sa mi uľavilo. Zrazu sa otvorili dvere a v nich stál on. Držal hrnček s kávou a podával mi ho.
,,Musíme sa porozprávať. Prosím, prepáč mi to. Prepáč." Šepol. Zadusil som cigaretu, vyčítavo som na neho pozrel, otočil som sa a bez slova som vošiel dnu do chatky. Zostal tam stáť. Bolo mi ho ľúto, ale viac som bol nahnevaný. Znechutený, zmätený. Toto som naozaj nečakal.
,,Nikdy by mi ani len vo sne nenapadlo, že sa takéto niečo stane. V podstate ma k tomu prinútil, ja predsa nie som gay. Nie, nemôžem už na to myslieť, musím na to zabudnúť. Čím skôr, tým lepšie." Zahanbene som si to nahováral.
Keď sme sa vrátili domov, snažil sa so mnou skontaktovať, chcel mi to vysvetliť. Ale ja som ho nechcel počúvať. To, čo spravil, otriaslo mojím svetom. A ten už nikdy nebude rovnaký. Nedokázal som sa s tým vyrovnať, rozišiel som sa s Noemi a ostal som sám. A odvtedy som sa nemohol zamilovať. Akoby mi počaroval, dával som mu to za vinu. ***
