Poobede sme sa išli prejsť a pozval som ju do kina. Chcel som, aby sa odreagovala. Aby už proste na to nemyslela. Nechcel som jej dávať plané nádeje, tak som jej hneď na rovinu povedal, že budeme iba kamaráti. Nechcel som, aby sa na mňa príliš upla. Súhlasila. Síce nie moc ochotne, ale súhlasila. Viem, že ma stále miluje, ale ja ju už nedokážem milovať tak, ako kedysi.
Po kine sa ma opýtala, či pôjdeme aj na diskotéku. V meste otvorili nový klub a jeden bývalý spolužiak tam robí dídžeja. Moc diskotéky neobľubujem, ale nechal som sa prehovoriť. Keď som videl tie šťastné oči a úsmev, bol som spokojný. Predtým sme ešte zašli do baru a objednali si fľašku vína. Sedeli sme tam ako za starých čias a mne to pripadalo, akoby to bolo včera. Rozprávali sme sa, smiali a spomínali na minulosť. Každú chvíľu sme vybuchli smiechom, až sa na nás pozerali cudzí ľudia a mysleli si, že nám preskočilo. Bola úplne bezprostredná a ja som bol šťastný za ňu. Vypili sme víno, zaplatili sme a odišli. Už sa celkom zotmelo, tak som navrhol, že už by sme mohli do diskoklubu. Nebol ďaleko, tak sme sa vybrali peši. Ako sme išli ulicou, zrazu ma chytila za ruku. Cítil som sa zvláštne, ale nechal som to tak. Ruka v ruke sme kráčali a blížili sme sa k diskoklubu. Pred ním stálo zopár ľudí a čakali, kým ich pustia dovnútra. Postavili sme sa teda za nich a čakali aj my. Po chvíli sme už boli vo vnútri. Posadili sme sa pri bar a objednali sme si víno. Hudba začala hrať hlasnejšie a ľudia už začínali tancovať. Po chvíli zbadala nejaké kamarátky a išla za nimi. Mne sa tancovať nechcelo, tak tancovala s nimi. Ja som sedel pri bare a popíjal víno. Premýšľal som o nej a vtom som zrazu začul za sebou hlas. Hneď som vedel komu patrí a prebehol mi mráz po chrbte. Otočil som sa a predo mnou stál Leon.
,,Nevedel som, že aj ty chodíš na diskotéky. Nikdy si ich neobľuboval, a ani by mi nikdy nenapadlo, že sa stretneme na takomto mieste. Si tu sám?" Opýtal sa udivene.
,,Vieš, som tu s Noemi. Mne sa sem moc nechcelo ísť, ale Noemi na tom trvala, tak som jej vyhovel." Odpovedal som popravde.
,,Noemi? Ty chodíš znovu s Noemi? Netušil som..." Zarazene na mňa pozrel a prisahal by som, že v jeho očiach som uvidel smútok. ,,Myslel som, že je v zahraničí."
,,Bola, prišla iba pred pár dňami. Ale nechodíme spolu. Sme iba dobrí kamaráti." Videl som ako sa mu uľavilo. Pravdu povediac, uľavilo sa aj mne. Nechcel som, aby si myslel, že mám dievča. Nechápal som prečo, ale nechcel som to.
,,A kde vlastne je? Tancuje?"
,,Myslím, že áno. Stretla tu nejaké kamarátky, tak sa dali do reči."
,,Môžem si k tebe prisadnúť?"
,,Samozrejme, sadni si." Srdce sa mi rozbúchalo a naraz som nemohol dýchať. Všetko sa to zbehlo tak narýchlo, nečakal som to. Myslel som, že som divný, nechcel som, aby videl, aký som nervózny z jeho prítomnosti.
,,Čo piješ, víno? Môžem ti objednať ešte za pohárik?" Prikývol som a on hneď kývol na čašníka a objednal. Položil ich na bar a Leon ich chytil do rúk a jeden mi podával. Ako som si ho bral, prstom som sa obtrel o jeho. Prebehla mnou triaška a zase som sa cítil tak divne. A myslím, že aj on niečo cítil, pretože na mňa tak zvláštne pozrel. Rýchlo som odtiahol ruku a napil som sa. Bol som rád, že je tam prítmie, lebo určite som bol celý červený.
Sedeli sme spolu asi pol hodinu, keď sa vrátila Noemi. Najskôr si Leona nevšimla. Sadla si vedľa mňa a chytila ma za ruku. Usmievala sa a ja som si všimol, že už má trochu vypité. Asi si s tými kamarátkami dala za pohárik niečoho tvrdšieho. Vtom začali hrať slaďáky. Otočila sa na mňa s otázkou, či pôjdeme tancovať a vtom zbadala Leona. Zarazila sa.
,,Jéj, ahoj, a ty si kedy prišiel? Už tu sedíš dlho?" Nevinne sa opýtala a pritom ma stále držala za ruku.
,, Asi tak pol hodinu. Bože, teba som nevidel dobrých päť rokov, ako sa vlastne máš?" Vyzvedal Leon a zdalo sa, že ho to naozaj zaujíma. ,,Poď tancovať, porozprávame sa." Pozval ju a ona sa zdvihla, pohľadom sa ma opýtala, či smie a keď som sa usmial, tak išla. Objala ho a pritisla sa k nemu bližšie. Otočil som sa na stoličke, aby som videl na parket. Pozoroval som ich. Najskôr sa rozprávali, ale potom akoby prestali. Iba sa k nemu viac pritúlila, položila si hlavu na jeho rameno a on ju silnejšie objal. A po celý čas pritom pozeral na mňa. V srdci som zrazu pocítil zvláštne pichnutie. Ako som na nich pozeral, bol som čoraz viac podráždený. Nechápal som síce prečo, ale niečo mi hrozne vadilo. Zrazu som si všimol, že zdvihla hlavu a pobozkala ho. Leon na ňu začudovane pozrel, ale nechal sa bozkávať. A toto bolo asi posledné, čo som videl. Ani neviem ako, zdvihol som sa a vybehol som von. Nechcel som sa nato pozerať, a vôbec som netušil, či som viac nahnevaný na Noemi alebo na Leona. Sadol som si vonku na lavičku a musel som si zapáliť. Nemohol som to rozdýchať, snažil som sa ukľudniť, ale nešlo to. Akoby som žiarlil.
,,Bože, som naozaj divný. Prečo mi to tak veľmi vadí. Akoby som bol zamilovaný?" Prebehlo mi mysľou a hneď nato som sa zarazil. ,,Nie, nie, Bože, len to nie. Nechcem. Nemôžem. Nikdy si to nepripustím." V hlave mi zneli jeho slová a ja som bol čoraz viac zúfalý.
,,Viem, že jedného dňa sa do mňa zamiluješ. Verím tomu." Tie slová mi zneli ako zvon. Čisto a jasne. Stále ma mátajú v snoch a ja už s tým nemôžem nič robiť. ,,Tak veľmi ho nenávidím za to, že ich vtedy vyslovil. Odvtedy akoby sa so mnou niečo stalo a ja musím neustále o ňom premýšľať. A to ma deptá. Nenávidím ho, a zároveň ho milujem. A viem, že s tým nedokážem nič spraviť." V tej chvíli som si uvedomil krutú pravdu. ,,Som do neho zamilovaný a nech robím, čo robím, nedokážem to ovplyvniť."
