V posledný večer sa dievčatá rozhodli, že si ešte pôjdu niečo nakúpiť. Nám sa nechcelo, tak sme zostali na izbe. Predtým sme boli na večeri a ešte na drink v bare. Všimol som si, že Leon kúpil fľašu whisky, ale neriešil som to. Myslel som, že to ako suvenír. Keď sme už sedeli na izbe, zrazu ju vytiahol. Doniesol poháre a nalial nám. Zostal som v šoku. Nenapadlo mi, že bude chcieť ešte piť. Ale dal som si. Sedeli sme na pohovke, ktorú sme mali v strede izby a pred ňou bol malý stolík. Už sme toho popili dosť a stále sme sa o niečom rozprávali. Smiali sme sa, že kolegyne určite už vykúpili polovicu mesta. Tak dobre som sa dávno nezasmial. Úplne som sa pri ňom uvoľnil. Vždy som bol v strehu, aby niečo nespravil, ale teraz som bol úplne v pohode. Celý čas sa nič nedialo, tak som prestal byť ostražitý. A nakoniec som si to užil. Vypili sme posledný pohárik a Leon navrhol, že by už bolo načase ísť spať. Ľahol do postele a v momente zaspal. Ja som ešte chvíľu pozeral do mobilu, ale potom som zaspal aj ja.
Uprostred noci som sa prebudil. Leon sa skláňal nado mnou a bozkával ma. Najskôr som si myslel, že sa mi to sníva, ale nebol to sen. Sedel pri mne na posteli, ruky mal položené vedľa mojej hlavy a bozkával ma. Strhol som sa a skoro vyskočil z postele.
,,Čo to robíš? Nie, prosím, nie!" Odsúval som sa od neho, ale on sa stále ku mne prisúval a držal ma pevne, aby som sa nemohol pohnúť.
,,Milujem ťa, Džej-džej. Ja viem, že to chceš. Vidím ti to v očiach." Bozkával ma na krk. Vyhrnul mi tričko a rukami mi prešiel po hrudi. Rýchlym pohybom mi ho vyzliekol a ja som ani nestihol zareagovať, kedy sa to stalo. Len som bol zrazu bez trička.
,,Leon, ja..." nestihol som dopovedať, pritisol pery na moje a roztvoril mi ich jazykom. Začal ma bozkávať vášnivejšie a ja som jeho bozky opätoval. Chcel som ho odsotiť, ale nedokázal som to. Miesto toho som ho silnejšie objal. Bol som z toho v šoku. Moje telo si robilo, čo chcelo. Roztápalo sa pri jeho dotykoch. Ešte zopárkrát som nesúhlasne zaprotestoval, ale vždy ma umlčal bozkom.
,,Prosím, nerob to..."
,,Prečo nie? Však sa ti to páči. Však to chceš aj ty." Ticho mi to šeptal do ucha.
,,Ja neviem, či to chcem." Stále som pochyboval, aj keď som vedel, že to chcem.
,,Chceš, jasné, že to chceš. Ja viem, že po mne túžiš, aj keď si to nechceš priznať. A preto ti to poviem znovu. Milujem ťa, Džej-džej, stále a navždy. Nikoho iného už nikdy nebudem milovať tak, ako milujem teba. Si pre mňa jediný."
Po týchto slovách som to vzdal. Viem, že si zajtra budem nadávať, ale dnes ho chcem. Má v sebe niečo, čomu nedokážem odolať. A vlastne ani nechcem. Je to silnejšie ako ja.
Ráno som sa zobudil, Leon ležal vo svojej posteli a spal. Chvíľu som sa prehadzoval a premýšľal som o tom, čo sa stalo v noci, ale po chvíli som vstal a išiel som sa poumývať. Postavil som sa pod sprchu, pustil ju na seba a rukami som sa zaprel do steny predo mnou. Horúca voda mi dopadala na hlavu a stekala po celom tele. Moje myšlienky sa zbláznili. Leon a stále Leon. Na nič iné som nedokázal myslieť. Stál som tam už asi dvadsať minút a voda stále tiekla. Taký som bol zasnívaný, že som nič nevnímal. Zrazu ma prebralo klopanie na dvere.
,,Džej-džej, si v poriadku?" Ozval sa vystrašený hlas spoza dverí.
,,Áno, som, prepáč, nejako som sa zasníval. O chvíľu prídem." Rýchlo som sa poumýval, osušil a po chvíli som vyšiel von z uterákom okolo bedier.
,,Už som si myslel, že sa ti niečo stalo." Starostlivo sa na mňa pozrel, ale ja som nevedel, kam s pohľadom. Díval som sa všade možne, len nie na neho.
,,Džej-džej, ja..."
,,Leon, ja..." Obaja sme narovnako vyhŕkli. Pozrel som na neho a pohľadom som mu naznačil, aby pokračoval. Aj tak som nevedel, čo mu povedať.
,,Vieš, chcel som, aby si mi veril, že to, čo sa stalo v noci ma neskutočne mrzí. Chcem, aby si mi to odpustil. Ja viem, že to, čo sa stalo, je pre teba nemysliteľné, ale ja ťa naozaj milujem a keby som mal zase príležitosť, spravím to znova. A nikdy nebudem toho ľutovať." Vypálil na mňa všetky tie pocity a ja som ho iba mlčky sledoval. Otočil som sa a išiel som smerom k mojej posteli. Vybral som si tričko a boxerky a chcel som si ich obliecť. Otočil som sa na neho, či sa na mňa pozerá. Ale nepozeral sa. Sedel na posteli chrbtom ku mne a niečo ťukal do mobilu. Obliekol som sa a prišiel som k nemu. Postavil som sa pred neho a on zdvihol hlavu. Pozrel na mňa so zlomeným pohľadom. Vtedy mi ho prišlo veľmi ľúto. Ale aj tak som mu nemohol povedať to, čo naozaj cítim. Nemohol som mu povedať to, čo by chcel počuť on.
,,Nehnevám sa na teba. To, čo sa stalo v minulosti, je už minulosť. A to, čo sa stalo včera, na to zabudneme. Stalo sa to naposledy a nikdy viac sa to už nezopakuje. Ja viem, že ty ku mne cítiš niečo viac, ale ja tvoje city nikdy nebudem môcť opätovať. Nikdy by som nemohol milovať muža. Nikdy. Je pravda, že mi na tebe záleží, ale nie tak, ako by si ty chcel. To, čo sa stalo včera, ma utvrdilo v tom, že ja naozaj nemám takéto chúťky. Proste, nedokážem byť gay. A ani ty to nezmeníš. Ani to, čo k tebe cítim, to nezmení. Ak chceš, môžeme zostať priatelia, ale nikdy to nebude nič viac. To je moja odpoveď. To je všetko, čo som ti chcel k tomu povedať." Pozrel na mňa a v jeho očiach som zazrel smútok.
,,Milujem ťa a navždy budem milovať iba teba, ale nikdy ti to nepoviem nahlas. Nikdy v živote. Nikdy nepripustím, že je to pravda. Nikdy nedopustím, aby si ľudia mysleli, že som gay. Aj keď budem do konca života sám, nikdy, naozaj nikdy, ti nedám za pravdu. Tie slová sú síce pravdivé, lebo ja som sa do teba naozaj zamiloval, ale nikdy ich nepotvrdím. A navždy ťa budem za to nenávidieť. Za to, že si ich kedysi vyslovil. Kvôli tebe som sa zmenil a už nikdy nebudem rovnaký. A za to ťa budem nenávidieť, ale zároveň milovať."
