Ja som ju zbadal hneď. Ona sa chvíľu rozhliadala po kaviarni, ale potom ma zbadala. Prešla ku mne a sadla si oproti mne. Vždy to bola kočka, každý mi ju závidel. Ale teraz som ju skoro nespoznal. Veľmi sa zmenila. Výrazne schudla a jej tvár vyzerala veľmi strhane. Pôsobila na mňa tak divne. Kruhy pod očami a celkový výraz bol... Ja ani neviem ako to opísať. Proste troska. Usmiala sa na mňa, ak sa to teda dá nazvať úsmevom, a vzápätí posmutnela. Bolo vidieť, že ju niečo trápi. Nemohol som to už vydržať a hneď som sa jej na to opýtal.
,,Noemi, preboha, čo sa stalo? Niekto ti ublížil?" Pozrela na mňa a z oka jej vypadla slza. Utrela si ju do rukávu a zadívala sa mi do očí. Nadýchla sa a spustila.
,,Džej-džej, ty ani nevieš, aká som nešťastná. A to ešte pred tromi rokmi som myslela, že som najšťastnejšia na svete. Zasnúbila som sa, vydala a čakali sme bábätko. Myslela som si, že mám toho najlepšieho muža na svete. Ale sakramentsky som sa mýlila. Zistila som totiž, že ma podvádza sa svojou kolegyňou, ktorá mi môže byť skoro matkou. Keď som to zistila, myslela som si, že som sa zbláznila, ale všetko ukazovalo nato, že je to fakt. Pod ťarchou obvinení a dôkazov sa priznal. Povedal mi, že odjakživa sa mu páčili staršie a zrelé ženy a že si nedokázal pomôcť. Vraj ho neustále zvádzala a on nedokázal odolať. Zbalil si veci a ešte ten večer odišiel k nej. Ja som sa zrútila. Fyzicky aj psychicky. Museli ma hospitalizovať v nemocnici a bola som na tom naozaj zle. A aby toho ešte nebolo málo, potratila som. A on, chrapúň, miesto toho, aby mi pomohol, sa so mnou rozviedol. Nejako som sa potom dala dokopy, ale aj tak to na mne zanechalo následky. Už asi nikdy nebudem môcť mať deti." Keď mi to rozprávala, slzy jej tiekli po tvári a mne jej bolo naraz strašne ľúto. Chytil som ju za ruku a držal som ju tak pevne, aby cítila, že som tu pre ňu, keď to bude potrebovať. Objednal som nám dva poháriky tvrdého alkoholu, evidentne to potrebovala. Pripili sme si a myslím, že aspoň na chvíľu zabudne na svoje starosti a bude sa cítiť lepšie. Sedeli sme tam asi dve hodiny a zdalo sa, že sa jej uľavilo. Potrebovala sa s niekým porozprávať. Potom sme sa zdvihli a išli sme domov. Išiel som ju ešte odprevadiť, aby sa jej náhodou niečo nestalo. Pri dome sa mi poďakovala za to, že som ju vypočul. Vraj toto si vždy na mne cenila, že som dokázal počúvať a pomôcť, vždy, keď to potrebovala. Objala ma a pobozkala. Aj ja som ju silno stisol a bozk som jej opätoval. Po chvíli sa otočila, ešte raz sa mi poďakovala a vošla do domu, kde bývala. Ešte som tam chvíľu stál a pozeral som na dvere. Potom som sa vydal domov. Doma som si napustil vaňu, ponoril som sa do nej a relaxoval som. Premýšľal som o tom, prečo je osud niekedy až taký krutý, aby toto všetko dopustil.
Na druhý deň bola sobota a Noemi mi hneď ráno volala, či by som prišiel k nej. Vraj sa necíti dobre. Tak som sa naraňajkoval a asi o pol hodinu neskôr som bol na ceste k nej. Býva v byte po rodičoch, tí si kúpili dom na vidieku a teraz žijú tam. Byt nechali Noemi. Prišiel som k nej a zazvonil. Po chvíli mi otvorila a pozvala ma dovnútra. Vyzerala hrozne, ešte horšie ako včera. Určite celú noc preplakala. Pýtal som sa jej, či nemá nejakú priateľku, ktorej by sa mohla zdôveriť, však takéto veci rozoberajú baby spolu, ale povedala mi, že nemá žiadnu, ktorej by mohla dôverovať tak ako mne. Vraj mne dôveruje zo všetkých najviac a baby sú vraj klebetné a všetko by vytárali. Vraj k nim nemá dôveru.
,,Ale aj tak, však ja som sa kedysi tiež s tebou rozišiel, ako je možné, že mne stále dôveruješ?" Spýtal som sa, lebo mi to nedávalo zmysel. Ona síce nevie, že som ju podviedol, povedal som jej úplne iný dôvod. Ale aj tak, stretávali sme sa aj potom, čo sme sa rozišli. A myslím, že sme si rozumeli viac, ako keď sme spolu chodili.
,,Vieš, Džej-džej, ja sa ti musím s niečím priznať. Viem, že si sa so mnou vtedy rozišiel a ja som to akceptovala, ale pravdou je, že som ťa neprestala milovať. Nebol si môj úplne prvý chalan, s ktorým som chodila, ale bol si prvý, ktorého som naozaj milovala. A milujem ťa dodnes. Ani môjho muža som nemilovala tak, ako milujem teba. Myslíš, že by bolo možné, aby sme sa znova dali dokopy ako kedysi? Myslíš, že by si ma dokázal znovu milovať?" Nechápavo som na ňu pozrel. Vždy bola až príliš otvorená a povedala mi všetko, čo mala práve na srdci, ale takúto úprimnosť som nečakal ani od nej. Zrazu som nemal slov. Nie, že by som ju nechcel, aj nato, že vyzerá teraz ako troska, stále je veľmi pekná a príťažlivá. Ale ja neviem, niečo sa zmenilo. Vo mne. V prvom momente, ako mi vyznala lásku, mi napadol Leon.
,,Noemi, ja ťa mám tiež veľmi rád, ale..."
,,Ale nemiluješ ma. Miluješ niekoho iného? Niekoho, koho si možno miloval aj keď sme spolu chodili? Preto si sa so mnou rozišiel?" Ona ma vždy dokázala prekuknúť. Aj keď som si nebol istý, ona vždy vedela a potom sa ja tak stalo.
,,Ja neviem. Myslím... asi... Ja... Asi máš pravdu. Myslím, že mám rád niekoho iného. Neviem, či ho milujem, ale je isté, že viac ho asi nenávidím ako milujem. Neviem, čo robiť. Na jednej strane ho nechcem a zároveň bez neho nedokážem žiť. Nevyznám sa už ani sám v sebe. Neviem, čo to je so mnou. Asi som divný." Pomyslel som si a jej som povedal tichým hlasom.
,,Nie, momentálne nemilujem nikoho."
,,Ale ja si myslím, že si zamilovaný."
,,Nie, nechcem si to pripustiť. Milujem ho, ale nikdy to nepriznám. Nikdy v živote."
,,Nie som zamilovaný. Nechcem byť zamilovaný." Vytrvalo som jej to tvrdil, aj keď pravda je úplne iná.
,,Podľa mňa niekoho miluješ, ale nechceš si to priznať, však?" Pozná ma až priveľmi dobre.
,,Nie, to nie je pravda. Nikoho nemilujem a ani milovať nechcem." Vykríkol som, ale vtom som si niečo uvedomil. Že nech robím, čo robím, neustále nad ním premýšľam. Aj teraz som si na neho pomyslel a moje srdce sa zbláznilo. Bilo ako šialené. Pozrel som na ňu a vzápätí som sklopil oči.
,,Máš pravdu, milujem niekoho iného. Aj keď si to nechcem priznať." Pomyslel som si, ale nikdy to nevyslovím nahlas. Nikdy nepripustím, že by to mohla byť pravda. ,,Ale viac, ako ho milujem, ho nenávidím. Nenávidím ho za to, že ho milujem."
