Srdcu nerozkážem

Kapitola 1

Dúfam,že sa paci.
A dúfam ,že si aj túto knihu obľúbite.

Budem rada za ohlasy.

Príjemné čítanie.

Досвидания

****

Ja chudobná dievčina s menom Anabela Brown .

On bohatý princ s menom Lukas Redd.

Jej vlasy gastanovo-hnede a oči nebesko modré,plné pery .Jedným slovom najkrajšia dievčina.

Jediný problém bol.

Bola chudobná.

Jeho vlády tiež gastanovo-hnede ,ale jeho oči smaragdové.

Krásny princ.

O takom snivas len vo sne.

****

"Mami?"kričím na moju mamu.Stojim pri našej stodole ,kde som práve uvidela to čo som ani nechcela. Môj otec tam práve súložil s inou a ja nechcem klamať vlastnej matke alebo keby som jej povedala pravdu nemusela by mi veriť tak ako aj naposledy.

"Áno zlatko?"dobehla ku mne a keď sa otočila tým smerom zhikla a obidvaja sa pozreli tým smerom. Zrazu mamine telo dopadlo s veľkým rachotom na zem a ja som sa rýchlo k nej zohla.

"Mami"trocha som ju prefackala. Bola trochu studena a už som si myslela ,že je po nej. Nechcela som tomu veriť tak som chytila na krku tepnu. Necítila som ,nedychala ona.

"Nieeeeeee mamaaaaa"zakričala som na plné pľúca a rozplakala sa.

"To celé ty si zavinil"povedala som s plačom a hnevom svojmu otcovi. Otočila som sa a rozbehla sa do svojej izby.

****

Dnes je deň pohrebu mojej matky.
Strašne mi chýba ,dokonca na jej pohreb prišiel aj sám princ a kráľ čo je nezvyčajné , totižto ich to vôbec nezaujíma.

"Otec prečo sú to"spýtala som sa ho chladnym hlasom. Odvtedy ako moja matka zomrela tak som ochladla a nespravala som sa tak isto ako predtým. Tentoraz mi bolo všetko jedno ,ale až na jedno : nikdy mi nikto nenakáze ako mám žiť.

"Dozvieš sa to"odpovedal a celý pohreb som rozmýšľala čo to môže byť. Prečo tu vôbec sú.

"A teraz poprosím ,aby ich jediná dcéra Anabela predniesla pár slov na záver."započula som svoje meno a tak som sa pohla vpred. Postavila som sa pred mikrofónom a poriadne sa nadýchla pred tým ako začnem rozprávať o nej

"Ak ste moju mamu velmi dobre poznali ,mohli by ste vedieť ,že bola veľmi dobrá,milá a dokonca nemala problém pomôcť niekomu kto bol núdzi. Len bohužiaľ už tu nie je.
Chýba mi a veľmi. Ti čo stratili svoju matku vedia čo je taká bolesť a čo nie buďte radi ,že nemáte takú matky akú máte. Dúfam ,že všetci na ňu budeme dobre spomínať. Ďakujem"dokončila som svoje prejav.

"Tak dcérka je čas ,aby si sa dozvedela prečo tu prišiel kráľ a princ"
Začal otec a ja som bola strašne nervózna.

Prikývla som .

"Bohužiaľ ja už ťa nemôžem živiť. Pôjdeš s nimi na hrad a budeš robiť u nich slúžku. Budeš mať dobrú prácu a budeš mať čo jesť ,piť a hlavne kde bývať"povedal otec a ja som nemohla uveriť jeho slovam. Jeho jedinú dcéru chce dať ako slúžku?

"To nemyslíš otec vážne"poviem a neveriacky kyvam hlavou.

"Ale myslím"prikývol.

"Zabudni ! Nebudem robiť ziadnu slúžku "drzo odpoviem a otočím sa na päte. Rozbehnem sa čo najrýchlejšie domov a vezmem si svoju kobyle zo stajne. Všimla som si ,že princ celú cestu za mnou bežal ,ale to ma nezastaví ,aby som svoju Coco nepohla vpred.

****

"Stojte"započula som krok za sebou.
Otočila som sa a tam stáli stráže.

" Vaše meno?"spýtali sa ma.

"Čo vás do toho"odvrknem a chystám sa odísť s mojím koňom .
Započula som výstrel a môj kôň spadol na zem.

Nie. To nie je pravda oni ho.....

"Vy hnusaci takto zabíjať zvieratá nevinne"zakricim a začnem utekať.

Bohužiaľ chytili ma.

Nie je už z cesty späť.
****

"Je to ona?"hodili ma pred kráľa.

"Áno je ,ďakujem vám ,choďte"povedal kráľ.

A tak som sa ocitla na kráľovskom zámku