BUM (Niall Horan)

5. časť - "To nehovor"

„Robíš si srandu?“

„Nie! Myslíš si, že som tú obálku sem položila ja, keď som bola stále s tebou a boli sme v meste?“ prižmúrila som na neho oči.

„No nie ale, kto by to mohol byť?“

„Hlúpa otázka, asi jedna z firiem, ktorá po tebe ide nie?“ pozdvihla som obočia a založila ruky. „Idem prekontrolovať dom, pre istotu nikde nechoď“ prikývol a ja som odišla najskôr do našej izby. „Shit“ povedala som, keď som uvidela porozhadzované veci a sem tam črepiny z vázy. Rýchlo som prešla k mojím kufrom so zbraňami. Bol nepoškodený a všetko bolo dňu v ňom tak ako aj malo byť. Vydýchla som si a sadla si na posteľ. „Niall, môžeš ísť prosím sem?“ zakričala som na neho. Do pár sekúnd bol tu. Na tento bordel reagoval rovnako ako ja. Prišiel ku mne a prisadol si.

„Ako sa sem dostali?“

„Cez dvere“ teraz mi niečo došlo. „Prečo. Si. Nezapol. Alarm?!“ zvrieskla som po ňom. Nadskočil a vyplašene sa na mňa pozrel.

„M-al som?“ zakoktal.

„No nie je tu iba tak na okrasu!“ znovu som po ňom zvrieskla. „Si hrozný“ bachla som dverami a sadla si na schody. Človek sa tu o niečo snaží a on sa na to vysere. Nemôže zapnúť jeden posratý alarm bez toho aby to niekto prikázal. Nemám toho chlapca rada. Vstala som a podišla k dverám lebo práve niekto zvonil. Prekvapene som zdvihla obočie, keď som tam videla stáť Harryho a Zayna.

„Čo vy tu?“ opýtala som sa a trochu ustúpila aby mohli prejsť.

„Ideme za Niallom, on ti to nepovedal?“ ozval sa Zayn.

„Nie, nestihol. Skočím poňho, choďte zatiaľ do obývačky a nestojte tu na chodbe“ Vyšla som schody a zamierila do našej izby. „Niall máš t-“ zasekla som sa uprostred vety. Sedel na zemi a pomalým tempom zbieral črepiny, v tvári bol červený a po lícach mu stekali slzy. Povzdychla som si a sadla si k nemu. „Niall čo je?“ pohladila som ho po ruke a svoj pohľad upriamila na neho.

„Nič, čo by malo byť?“

„Nič? Takže plačeš len tak pre nič a vyzeráš ako kôpka nešťastia?“ ostal ticho.„Povedz čo ti je“ povzdychol si.

„Všetko kazím, v niektorých momentoch by som bol najradšej keby ma zastrelili. Som tu zbytočne“

„To nehovor“ otočila som si jeho tvár ku mne. Zotrela som mu slzy a objala ho. „Ja to tu doupratujem a ty bež za Zaynom a Harrym nech nečakajú dlho, ok?“ prikývol a vo dverách sa na mňa ešte otočil.

„Ďakujem“ usmial sa na mňa a odišiel. Ja som sa pustila do upratovania. Najskôr som pozbierala črepiny a vyhodila ich do koša. Potom som poukladala rozhádzané veci a pre istotu izbu prekontrolovala. Môj mobil sa rozozvučal a signalizoval prichádzajúci hovor, ktorý som jedným ťahom po displeji prijala.

„Ako ide tvoja práca?“ povedal hlboký hlas v telefóne.

„Všetko podľa plánu nemajte obáv“

„Tak dúfam, že všetko ide podľa plánu, však vieš čo by sa stalo keby to nevyšlo.“

„Viem a veľmi dobre, pane“ počula som kroky na schodoch. „Už budem musieť končiť, ide sem Niall“

„Rád som si s tebou pohovoril, Manuelle“

„Aj ja s vami pán Russet“  telefón zapípal a to oznamovalo, že človek na druhej strane práve hovor zložil. Hneď na to sa otvorili dvere a ja som si mobil schovala do vrecka. Otočila som sa smerom k Niallovi. „Nezdržali sa dlho“

„Ale chceli mi iba oznámiť kedy bude budúci koncert a také tie veci, ktoré zase nakecal manažment.“ Hodil sa na posteľ a rukami si prehrabol vlasy. „Lezie mi to na nervy“

„Čo ti lezie na nervy?“ opýtala som sa a prešla k môjmu ešte nevybalenému kufru.

„Všetko“ vybrala som si odtadiaľ veci.

„Takže aj ja?“ opýtala som sa ho a prešla ku kúpeľňovým dverám.

„Nie ty nie“ nad jeho odpoveďou som sa uškrnula a zatvorila sa v kúpeľni. Pre istotu som sa zamkla a zastala si oproti zrkadlu. Rukami som sa oprela o umývadlo. Mám strach, že to nezvládnem.

mucíček pucíček čauky :DDDDDDDDDD okay už trepem :D máte tu ďalšiu časť ^^

hope you like it  ♥