BUM (Niall Horan)

2. časť - "Nikde nie si v bezpečí"

Zaparkovala som pred Niallovim domom. Teda už aj mojím. Vystúpila som z môjho rozbitého auta a zabuchla dvere. Odišla som na pár krokov a moje auto si prehliadla. Plechy pokrčené a sklo vzadu roztrieštené. To som ale teda dopadla. Myslím, že toto mi poisťovňa nepreplatí.

„Ideme dnu?“ spýtal sa ma Niall.

„Jasné,“ povedala som a kráčala za ním. Odomkol dvere a zišli sme dnu. „Niall aj keď sme v dome, nikde nie si v bezpečí,“ povedala som a pozrela sa na neho. Prikývol a sklopil pohľad.

„Prečo ja? Však som nič nespravil,“ sadol si na gauč a vzdychol si.

„Chcú prachy,“ odpovedala som kľudne a sadla si k nemu.

„Ako to vieš?“ tým ma zarazil.

„No proste to viem. Prečo inak by išli po tebe?“  odpovedala som mu otázkou.  Povzdychol si a oprel sa.

„Ja neviem, ja chcem žiť. Ja nechcem aby ma niekto odstrelil alebo ma prenasledoval,“ tvár si zakryl svojimi rukami.

„Všetko bude v poriadku, uvidíš“ usmiala som sa na neho.

„Nebude. Čo ak prídu sem a odstrelia ma?  Čo potom? Čo moja rodina, kamaráti a fanúšikovia? Ja chcem žiť...“ pokrútila som nad ním hlavou.

„Budeš neboj sa. Som tu ja Niall. Nemôže sa ti nič stať,“ upokojovala som ho.

„To nemôžeš vedieť,“ pozrel sa na mňa. Povzdychla som si.

„Viem to,“ povedala som a postavila sa, „nevieš kam mi dali veci? Do ktorej izby?“

„Idem s tebou,“ postavil sa aj on, „a myslím, že budú v mojej izbe.“

„Dobre, choď prvý a naviguj,“ povedala som a postrčila ho. Išiel a ja hneď za ním.

„Manuelle?“ vyslovil moje meno a otočil sa smerom ku mne. Zastavila som chôdzu a pozrela sa na neho. „Spala by si so mnou?“ nechápavo som skrčila obočie, „nemyslím tak. Iba v jednej posteli, bojím sa byť sám v izbe,“ na tvár mi nabehol malý úsmev.

„Pokojne,“  odpovedala som. Prišli sme do izby a boli tam moje kufre. A bol tam aj jeden veľký čierny, ktorý som nespoznávala. „Ten je tvoj?“ spýtala som sa Nialla a kufor zdvihla na posteľ.

„Nie, nie je,“ pozrel sa na mňa. Svoj pohľad som presunula na kufor a otvorila ho. Boli tam pištole, mnoho pištolí rôzneho typu. Usmiala som sa a kufor zavrela. Všimla som si Niallov vyplašený pohľad a kufor zasunula pod posteľ. „Je to na tvoju ochranu,“ sadla som si a vyzliekla si mikinu. „Na to, že si sám máš teda poriadne veľkú posteľ,“ pokračovala som vo svojej reči. Iba mykol plecami a sadol si vedľa mňa.

„Dnes večer majú prísť ku mne chalani,“ odmlčal sa a o chvíľu pokračoval, „zoznámim ťa s nimi.“

„Bolo by bezpečnejšie keby si im o tomto nepovedal, budeme hrať pár aj pred nimi. Nechceme ich ohroziť no nie?“  prikývol.

„Máš pravdu, ale všetko je divné. Ten strach z toho, že sa mi niečo stane je stále vo mne.“

„Nemysli na to,“ pohladila som ho po ramene, „všetko bude dobré“ usmiala som sa.

„Si až príliš pokojná,“ prezrel si ma.

„Áno, som, lebo viem, že sa mi nič nemôže stať,“ na niečo som si spomenula.

„Niall, potrebujeme ešte niečo a zaberie nám to dosť času,“ nechápavo sa na mňa otočil, „musíme sem po dome nainštalovať alarm. Hlavne k oknám a všetkým možným otvorom, cez ktoré sa dá prechádzať dnu a späť,“ povedala som a z jedného môjho kura vytiahla škatuľu. „Začneme dole v chodbe potom vo všetkých miestnostiach,“ zobrala som ju a išla dole do chodby. Vytiahla som z nej 2 hlavné spínače a pár miniatúrnych zrkadielok. Boli naozaj malé, ale dosť veľké na to aby odrazili laser. Spínač som pevne pripevnila na stenu a potom sme s Niallom chodili po miestnosti, tak ako smeroval zelený laser. Muselo to byť všetko tak aby sa nedalo prejsť. Za pol hodinu sme mali chodbu a potom sme išli do kuchyne, obývačky, spálne, kúpeľne a všetkých ďalších miestnostiach, čo sú v dome.  Za 5 hodín sme boli hotový. Ďalšiu hodinu mi trvalo kým som to napojila do mojej siete aby som to vedela ovládať cez môj mobil a laptop.

„Je to,“ oznámila som po mojej práci, „keď budeš chcieť ísť v noci niekde, buď ma. Musím ísť s tebou. Samozrejme, že nie na záchod tam budem čakať pred dvermi,“ zrazu zazvonil zvonček.

„Idem tam,“ postavil sa Niall.

„Idem s tebou,“ stála som tesne za Niallom, keď otvoril dvere. Počula som iba nejaké vítanie a oslovenia ako „bro“. Museli to byť tí Niallovi kamoši, čo o nich hovoril. Manuelle toto je Harry, Zayn, Louis a Liam. Chlapci toto je Manuelle,“ pozrela som sa na neho a prišla som k nemu bližšie. Svoju ruku som obmotala okolo jeho pásu. „Moja priateľka,“ dodal a ja som sa usmiala. Ešte aby zabudol. Vtisla som mu bozk na líce a následne hlavu položila na rameno.

„Niall nespomínal si, že máš priateľku,“ ozval sa jeden z nich.

„Ja viem, chceli sme vám to dnes oznámiť,“ jeho rukou si ma pritiahol k nemu ešte bližšie. „Poďte ďalej,“ povedal a všetci sme odišli do obývačky. Sadla som si hneď k Niallovi a pritúlila sa k nemu.

„Koľko ste už spolu?“ ozval sa znovu jeden z nich.

„3 mesiace,“ odpovedala som.

„Ale poznáme sa už dlhšie,“ dodal Niall. „Stretli sme sa v Dánsku na tej oslave po koncerte,“ usmial sa na nich.

„Áno, myslím, že si niečo spomínal. A videl som ťa ako si sa tam obšmietal okolo jedného dievčaťa,“ vedela som, že nehovorí o mne. V Dánsku som nikdy nebola a ani sa tam nechystám ak nebudem musieť. Ale ten príbeh čo nám tu rozprával ten chalan o obšmietaní nám zahral iba do karát a pomohol v tomto malom klamstve, čo spolu máme. Uškrnula som sa a Niall spoznal na čo myslím. Som dobrá herečka. A ako vidím Niall tiež.

no ty vole :D ja som sa tu úplne rozpísala, že som sa sústredila iba na písanie a na nič iné :D som to zhltla úplne :D ma to totálne baví tento príbeh :D  taká dlhá časť ty vole :D to sa u mňa len tak nevidí :D woowinko..

inač nemyslela som si, že tento príbeh vás zaujme až tak že na prvej časti bude 15 votes.. úplne som ostala prekvapená a ĎAKUJEM vám za to :3 nehorázne ma to teší :3 

a všimli ste si tento mega cover k mojej story ? :O je úplne mega, mega, mega :3 robila mi ho Petí z blogu http://pictures-for-fanfiction.blog.cz/ za čo jej nesmierne ďakujem :3 je to proste nádhera :) ak chete aj vy určite jej napíšte :) robí tie obrázky perfektne :) 

love ya :3 any byeee