BUM (Niall Horan)

7.časť - "Nie som ani prvá ani posledná"

Ráno bolo kruté. Boleli ma snáď všetky kosti čo mám v tele. Otvorila som oči a stretla sa tvárou tvár Niallovi. „Dobré ráno“ zachrapčala som. Usmial sa na mňa a pozdrav mi oplatil. Posadila som sa na posteľ a rukou si prehrabla vlasy. Pravou rukou som sa natiahla pre mobil, ktorý ležal na stolíku a skontrolovala čas. Bolo 10:00 hodín ráno, mala som ešte čas.

„Niall dnes ťa tu nechám na chvíľku samého“  

„Prečo?“ opýtala sa ma.

„Musím si ísť niečo do mesta vybaviť, nič dôležité“ odpovedala som a postavila sa.

„Necháš ma tu samého?“

„Niall bude to iba chvíľka a keby niečo kufor so zbraňami si vieš odomknúť no nie? A aj tak ešte som tu tak sa nepýtaj“ povedala som a odišla do kúpeľne. Zavrela som sa tam a zaliezla pod sprchu. Keď som sa vysprchovala bola som si spraviť make-up lebo s doráňaným ksichtom sa mi nechcelo vyjsť z domu. Obalila som sa do osušky a vyšla z kúpeľne. Prešla som rovno ku skrini a vybrala si z nej veci.

„Ehm ehm“ odkašľal si niekto za mnou. Rýchlo som sa otočila a uvidela Nialla ako na mňa pozerá.

„Ja som nevedela, že si ešte tu. Teda že si tu“ osúšku som si pritiahla viac k telu.

„No ja no...“ viditeľne prehltol. „Vieš ja som tu ešte no a ja som si nemyslel, že no, že vylezieš iba no v osuške“ Musela som sa zasmiať nad jeho nervozitou.

„Niall nie som prvá a ani posledná, ktorú si videl iba v osuške“ povedala som a otočila sa znovu ku skrini aby som si mohla vybrať veci. „Alebo sa mýlim?“ vybrala som si veci a prešla okolo neho do kúpeľne, kde som sa obliekla. Ešte som sa párkrát skontrolovala v zrkadle a dvere otvorila. Niall stál na tom istom mieste, kde som ho videla pred tým než som sa išla obliecť.  „Nebuď z toho tak v šoku“ povedala som, keď som sa postavila za neho. Vyplašene sa na mňa otočil a preskenoval ma pohľadom. Uškrnula som sa a chytila jeho ruku. „Poď so mnou“ nevinne som sa na neho pozrela.

„Kam?“ zaklipkal očami a poobzeral sa po izbe ako keby niečo hľadal.

„So mnou, prosím. Počkáš ma v aute.“ Prosila som ho. Nechcelo sa mi ísť samej. „Môžeš šoférovať“ povedala som a jemu sa ako keby hneď rozsvietilo. Prikývol a jeho oči sa rozžiarili. „Tak sa choď prezliecť a učesať ja ťa počkám“ povedala som mu ešte a zišla dole do kuchyne, kde som si zobrala jablko a zjedla ho. Odhodila som ohryzok do koša a prešla do chodby. „Horan! Pohni““ zakričala som. Počula som len dupot po schodoch.

„Už idem, idem“ zastal pri mne. „Daj mi kľúče“ prevrátila som očami a dala mu ich. Zamkla som dom a spustila alarm. Prešla som k autu a nasadla na miesto spolusediaceho. Počkala som kým naštartuje a vyrazili sme. Cesta netrvala dlho ale zatiaľ sme sa stihli zabaviť na songoch v rádiu, na ktorých som dá sa povedať tancovala a on spieval. Skôr to vyzeralo ako napodobenie nejakého krivého rappera. Bavilo ma takto s ním blbnuť. Bolo to niečo, nad čím sa človek odreagoval. Vystúpila som z auta a zabuchla dvere. Prešla som k jeho strane a poklepala mu na okno aby ho stiahol.

„Počkaj tu a nikde nechoď, keby niečo súrne som v tej budove“ ukázala som na ňu. „Nebudem dlho a maj sa“ usmiala som sa a dala mu pusu na líce. Očervenel a zmätene sa na mňa pozrel. Môj úsmev sa zmenil na úškrn a odišla som od neho. Vstúpila som do budovy a povedala sekretárke, za kým tu som. Odpovedala typickú frázu a poslala ma na horné poschodie. Nastúpila som do výťahu a stlačila 11 tlačidlo. Počkala som kým ma to vyviezlo hore, zatiaľ čo tu vo výťahu hrala typická hudba, ktorá uspávala každého čo sem nastúpil. Prešla som ku dverám a otvorila ich. „Dobrý deň“

Biaaa it's boringggggggggggggg.... yeaah i know :DDDDDDDD

ale čo už :D tak sa vám priznám túto časť som písala 2 dni... do šľaka ja to musím nejako zamotať a poriadne aby som sa vedela rozpisovať a písalo sa mi od ruky :DD takto nemám o čom :DD well, well čakajte v budúcom čase nejakú zápletku :D 

ďakujem za votes a komentáre ♥