BUM (Niall Horan)

19.časť - "Manuelle"

Práve som sa vracala zo záchodov, keď som započula tú mrchu hovoriť s Niallom. Celkom ma zaujímalo o čom sa rozprávajú tak som opatrne a hlavne nenápadne prišla k ním bližšie.

„Nechápem prečo si ju sem vlastne zobral.“ Tak toto bude zaujímavé. No poď ty malá beštia, odpovedz jej.

„Lebo som musel, ona chcela“ moje oči sa rozšírili. Ja som chcela? Ja som chcela? Ja som tam vôbec nechcela ísť. Ten debil ma prinútil a hovorí, že ja som chcela?

„Neznášam ju“ ver mi zlatko, ani ja teba nemám veľmi v láske, ty silikónová barbie.

„Ani mne nie je život s ňou dvakrát príjemný“ zaťala som ruky v päsť. Tak díky ty, hajzel. Najprv narieka, že si nevie predstaviť život bezo mňa a teraz povie toto. Chlapče, ty nevieš s kým s zahrávaš. Všimla som si Harryho ako sa približuje k nim, tá krava mu zamávala. Jej, tak jeho si všimnú a mňa čo stojím za nimi sotva 3 metra prehliadnu? Fajn, je to bonus pre mňa. Harry prišiel k nim a niečo im povedal.

„Manulle pridáš sa?“ zdvihla som svoj pohľad k nemu a obidvaja sa na mňa otočili.

„Nie Harry ďakujem, ja som si dnes užila zábavy až-až“ uškrnula som sa na nich. Niallov prekvapený pohľad stále ostal na mne a o tom chodiacom saponáte už ani nehovorím. Obišla som ich a vypadla z budovy. Vytiahla som svoju kabelku a zavolala som si taxi. Sadla som si na lavičku pri chodníku a vyzula tie hrozné topánky, ktoré ma tlačili. Vôbec ma netrápilo čo Niall povedal, on aj tak za to zaplatí. Dala som si ich do pravej ruky a postavila sa. V diaľke som videla prichádzať čiernu škatuľu, ktorá ma mala odviesť domov.

„Manuelle“ neotáčala som sa a nastúpila do taxíka. Nadiktovala som mu Niallovu adresu, predsa mu tam nebudem zavadzať. Oprela som sa o sedadlo a pozrela sa na neho. Stál pár metrov od nás. S úškrnom na perách som mu zamávala a potom sa pozrela preč. On ešte nevie do čoho sa dostal.

Topánky som hodila ku komode a kľúče leteli niekde na stôl. Ľahla som si na posteľ a poriadne sa povystierala. Dala som zo seba dole všetky šperky a poukladala ich do krabičiek. Pousmiala som sa nad náramkom od mamy. Prešla som do kúpeľne, kde som sa odmaľovala a dala si poriadne dlhú sprchu. Uterák som si obmotala okolo tela a obliekla sa do voľnejších vecí. Išla som Niallovi splniť jeho želanie. Všetky moje veci z ostatných izieb som ponosila do spálne a začala ich dávať do kufrov. Všetky vytlačené fotky, na ktorých som bola ja som zaviazala a zahrabala medzi svoje veci. Kufre som odložila ku stene a ľahla si do postele. Dlho som sa prevaľovala, kým som zaspala. Ten škrečok sa znovu krútil na tom posratom koliesku. Hodila som po jeho klietke všetky možné vankúše čo som mala v blízkosti dokonca aj budík zasiahol jeho klietku a on stále pokračoval. Mala som pocit, že je hluchý alebo je robot. To by nebolo možné, že existuje takýto retardovaný druh. Nemôžem sa dočkať na deň, keď ich vyhlásia za ohrozené lebo vyhynú.

lol, na mojom profile už môžete nájsť aj preklady :DDD