BUM (Niall Horan)

14. časť - "Pripútajte ich"

„Naložte ju do auta“ počula som niekoho zakričať. Povrch hrboľatého chodníka sa mi zarýval do kože na nohách. Hrozne to pálilo no bola som príliš slabá na otvorenie očí či úst. Cítila som ako ma naložili do auta a priložili niečo mokré k ústam.

„Len preventívne“ hlas človeka, ktorý to vyslovil postupne slabol až som nič nepočula. S hrdelným výkrikom som sa posadila a chytila si hlavu. Dezorientovane som sa poobzerala po miestnosti a hľadala aspoň jeden záchytný bod, kde by som sa mohla nachádzať. Nevedela som kde som a čo tu robím. „Konečne si sa prebrala“ ozvalo sa vedľa mňa a ja som naskočila. Chcela som otočiť hlavu no bola som zastavená. „Nie pozerať sa na mňa nebudeš. A teraz mi povedz, kde Horan ukrýva tie peniaze.“ Zmätene som sa zatvárila. „Nehovor, že to nevieš. Viem, že to vieš veľmi dobre“ silne my stlačil bratu za, ktorú ma držal. Chcela som vykríknuť od bolesti no hrdosť mi to nedovoľovala.

„Ja neviem o akých peniazoch hovoríš“ trhla som hlavou na stranu.

„Vieš to, tak nehovor, že nie“ strelil mi facku. Automaticky som sa chytila za pravé líce.

„Počuj ja neviem o akých peniazoch hovoríš. Niall nikde nikdy nič o niečom takom nespomínal a už vôbec neviem, kde on má skryté tie peniaze a neviem ani na čo mu sú. Vôbec nič, jasné?“

„Takže to nejde podobrotky“ povedal nakoniec a cítila som, že sa postavil. Počula som zvuky typickej Qwerty klávesnice a vytáčanie hovoru. „Priveďte sem aj Horana“ povedal a hovor zavesil. Prešiel predo mňa a sadol si na stoličku oproti postele, na ktorej som sedela. Pozrela som sa na neho a mohla som si všimnúť po jeho rukách a krku tetovania, ktoré boli vidno keďže mal na sebe len tielko. Čierne vlasy, tmavohnedé oči a tvár mu ešte zdobil úškrn a piercing nad ľavým obočím. „Varoval som  ťa, teraz to budete mať obaja ťažšie. Mohla si to povedať hneď a ty si sa mohla vrátiť k Horanovi a žiť s ním život aj naďalej. Ale nie, mačiatko musí papuľovať. Máš to tak ako si to chcela“ povedal a pohladil ma po tvári. Trhla som sebou a pozrela sa mu do očí.

„Ty aj ja vieme, že by si ma nepustil. Mohol si ma ušetriť tých tvojich rečí“ odstrčila som jeho ruku. Jeho úškrn sa ešte rozšíril. Nechápala som či sa to vôbec dalo, je to pravdepodobne človek bez lícnych kostí.

„Som zvedavá, či budeš papuľovať aj keď sem privezú Horana. Stavím sa, že tá tvoja papuľka nebude mlieť tak ako teraz. Možno bude mlieť raz a naposledy“ žmurkol na mňa a odišiel. Nechal ma v izbe samú. Pritiahla som si nohy bližšie k telu a hlavu položila na kolená. Začala som rozmýšľať o akých peniazoch hovoril. Nemohla som si na nič spomenúť až na jeden moment, keď Niall niekde išiel.

 „Kde v kuse chodíš? Posledné dva dni stále niekam beháš“ pokrútila som hlavou a pozrela sa na Nialla, ktorý behal po dome a hľadal kľúče od auta. Už som sa odvážila ho pustiť samého, teda po jeho prosení o tom, že sa mu nič nestane prípadne zvládne cestu domov.  

„Chodím tam kde je raj. Kde je toho málo a pri tom tak veľa. Je tam všetko čo potrebujem“ povedal a dal mi pusu na líce.

„To je nejaký citát zo Shakespeara?“ nadvihla som obočie a založila ruky.

„Nie to je citát z Nialla Horana“ uškrnul sa na mňa a zabuchol dvere.

Cítila som sa ako v zlom sne, keď sa dvere otvorili a hodili na podlahu Nialla, ktorý mal fialový monokel pod pravým okom. Za ním prišli nejaký chlapi a potom ten, ktorý ma tu poučoval o tom, čo som mala a čo nie. „Tak hrdličky teraz sa začne zábava, pripútajte ich“

ja viem, ja viem, ja viem, že časť dlho nebola ale ja vážne nestíham

všetko to u mňa ide ako na jednom veľkom vodopáde  

prepáčte mi to 

PS: strašne vám ďakujem za vaše nominácie :) ♥ a votes samozrejeme ♥