BUM (Niall Horan)

12.časť - "Len ťa varujem"

Vyplašene som pozerala do jeho očí. Bol nahnevaný veľmi nahnevaný, no ja som mohla byť tiež. „Čo-čo tu robíš?“ zakoktala som a odtlačila ho od môjho tela.

„To by som sa ťa tiež mohol spýtať“ zavrčal. Zdrapol ma za ruku a ťahal k jeho autu. Prudko ma hodil na sedadlo spolusediaceho a zabuchol dvere. Nemala som čas na námietky, všetko okolo mňa sa dialo rýchlo. Dvere sa otvorili a do auta vkĺzol Niall.

„Niall ale ja tu mám auto“ prevrátil očami.

„Mňa to ale nezaujíma“ naštartoval a vyrazil. Viezol sa k jeho domu, touto cestou som išla už najmenej stokrát takže moja orientácia bola na vysokom výkone. Zaparkoval pred jeho domom a ja som automaticky vystúpila. Počula som ho silno tresnúť dverami. „Poď“ povedal a znovu ma silno ťahal za ruku. Neostávalo mi nič iné len ísť. Bachol ma na sedačku a sadol si oproti mne. „Pozri zlatko, ty aj ja vieme, že nie sme v skutočnosti tí, za ktorých sa vydávame. No kto v skutočnosti sme, nechcem zistiť a ty tiež nie. Ja neviem kto si ty a zase ty nevieš kto som ja. A tak to aj ostane. Ale je lepšie aby si držala tú tvoju peknú pusinku zavretú a chalanom ani nikomu nič nehovorila. Lebo to dopadne zle“ uchechtal som sa.

„Myslíš, že sa ťa bojím?“ zdvihla som obočia a založila si ruky. „To asi ťažko“

„To nikto nepovedal“ uškrnul sa. „Len ťa varujem“ usmial sa na mňa a prišiel ku mne. „Náš vzťah bude pokračovať v harmónií tak ako doteraz jasné?“ prikývla som a dostala letmú pusu na pery. Prekvapene som sa na neho pozrela. Zobral ma za ruku a ťahal ma do izby. „Teraz ideme spať“ zmätene som pokrútila hlavou.

„Najskôr sa prezlečiem“ moju ruku som vytrhla z jeho zovretia a prešla ku skrini. Vybrala som si kraťasy a tielko teda moje jednoduché pyžamo a odišla do kúpeľne kde som sa zamkla. Rýchlo som sa prezliekla a z kúpeľne som vyšla. Ľahla som si na posteľ a zhasla svetlo. Otočila som sa na pravý bok a zatvorila oči v snahe zaspať. Niall už vedľa mňa spal. Tento deň bol pre mňa ťažký už len z pohľadu, že Niall bol na tom istom mieste, kde ja a má tušenie, kto v skutočnosti som. Teda z môjho pohľadu to tušenie má. Ucítila som silné ruky ako si ma ťahajú k Niallovmu telu. Neprotestovala som, aj tak viem, že by som o niekoľko minút na to bola na ňom prilepená znovu.

-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*

6 hodín ráno a ja už stojím opretá o kuchynskú linku a varím si kávu. Oči sa mi zatvárajú a chce sa mi spať. No ten otravný škrečok zase behal po tom skurvenom koliesku a tým ma zobudil. Ja keď sa zobudím už nezaspím, to je nevýhoda môjho života tak ako plno ďalších vecí. Zobrala som šálok kávy a sadla si za stôl. Pomaly som ju miešala, ani chytiť tú lyžičku som poriadne nevedela. Viem, že nezaspím bývala som na to už horšie s únavou a keď som si ľahla tak som nezažmúrila oko ani na pár sekúnd. Mojim cieľom nie je nič iné len zabiť toho sprostého škrečka nech už prestane otravovať okolitý vzduch a hlavne mňa. Je to priam dych berúce akú to má, to malé stvorenie výdrž. Dokáže sa na tom točiť aj 5 hodín v kuse. A ten vŕzgajúci zvuk. Priam na nezaplatenie. Keď som dopila kávu, šálku som umyla a položila na svoje miesto. Vrátila som sa k Niallovi so postele a ľahla si k nemu. Pozorovala som toho milujúceho škrečka až kým sa Niall neprebral.