Vstala som z postele a upravila posteľ. Prezliekla som sa do nových vecí a tie staré strčila do kufra. Po jednom som ich odniesla dole do chodby. Kľúče som hodila na stôl v kuchyni a naložila ich do auta. Upravila som za sebou všetky veci, ako by to vyzeralo, že tu nikdy v živote nebola žiadna Manuelle.
„Manuelle“ ozvala so za mnou a ja som sa otočila. „Čo robíš?“ opýtal sa ma a ja som sa uškrnula. Mal strapaté vlasy a začervenané oči. Chlapec musel byť pekne na mól.
„Plním ti želanie“ zatvorila som kufor a obišla auto.
„Prosím nie“ pretočila som očami.
„O čo prosíš? Včera si sa vyjadril dosť jasne, tak prosím nepros okay? Nepotrebujem to a nepotrebujem ani teba v mojom živote.“ Povedala som a nastúpila. „Zajtra sem ešte prídem, tak to prosím nezamykaj ešte som niečo nevybavila“ naštartovala som auto a odviezla sa k sebe domov. Išla som rovno do garáže odkiaľ dom prešla do domu. Zobrala som si zo sebou aj kufre a položila ich na chodbu. Nebola som tu tak dlho. Najskôr som si vybalila všetky veci a potom si objednala pizzu. Kým mi prišla tak som si spravila kávu. Zaplatila som poslíčkovi a zavrela dvere. Sadla som si pred telku a začala sa vychutnávať tie dobré kúsky. Ako dlho som to nemala. Keď som zjedla bola som sa prejsť po meste. Dlho som nežila svoj normálny život. Vkuse som musela dodržiavať nejaké pravidlá, ktoré môjmu šťastiu stály v ceste. Dnes bol dátum, kedy konečne vypršala zmluva a ja môžem urobiť to, čo tak všetky chcú a očakávajú. Sadla som si na lavičku a pozorovala oblohu. Sem som chodievala každý deň. Myslím vtedy keď som nepoznala Nialla a mne neudelili prácu jeho strážkyne. Teda tak som to nazvala. Zapípala mi smska z neznámeho čísla.
„Máš 72 hodín“ povzdychla som si a pomaly kráčala domov. Zajtra to spravím, nič iné mi neostáva. Keď tak rozmýšľam chcem to vlastne spraviť? Stojí mi to za to? Myslím, že áno. Mala som ho rada, bola som do neho zaľúbená. Ale postupom času to opadlo. Je to presne rok, čo som sa s ním prvýkrát stretla. Oh, dni s ním mi budú neuveriteľne chýbať ale aj na to sa zabudne. Ťažko ale zabudne. Predtým než som išla spať som sa osprchovala. Ľahla som si do postele a stále som musela myslieť na to čo sa zajtra stane.
Hneď ako som sa zobudila pobalila som si zvyšok vecí a zablokovala letenku. Najbližší let bol bohužiaľ iba o dva dni čo bolo v mojej situácií dosť neskoro. Letela som do New Orleans aspoň som to teda mala v pláne. Za opasok mojich nohavíc som si pripútala zbraň a vlasy si dala do vysokého copu. Jemne som sa namaľovala a obliekla si zvyšok vecí. Cestou k Niallovi som sa zastavila v malej kaviarni, kde som si objednala kávu na ukľudnenie svojich nervov. Ale no tak. Robila si to už stokrát tak sa nestrachuj o nič nejde. Zaparkovala som pred Niallovim domov a zazvonila na dvere. Nemusela som čakať dlho a hneď mi otvoril. Uškrnula som sa na neho a zišla dnu. „Poď hore do izby prosím“
ak chcete na mojom profile si môžte prečítať preklad woke me up s niallom a soulmates s harrym :)
DU LIEST GERADE
BUM (Niall Horan)
FanfictionKeď sa tvoj život, tvoja myseľ, tvoje srdce ponorí do bolesti, keď jej podľahneš, keď sa stane jediným citom, ktorý vnímaš, vtedy zistíš, že bolesť, ktorú si okúsil, sa žiadna iná bolesť nikdy nevyrovná...
