BUM (Niall Horan)

10. časť - "V poslednom čase..."

Čítajte a nezastavujte sa, keď sa vám bude zdať, že tam niečo je dvakrát, lebo tak mi to tam pasuje a tak to má byť.. takže áno dopredu vám hovorím, že tam sa opakuje niečo dvakrát takže :D

„Nemôžeš ma v kuse ignorovať“ zachrapčal vedľa mňa hlas a otočil si ma k sebe. Bezvýznamne som sa na neho pozrela a po chvíli odvrátila pohľad. „Počuj ja viem, že som spravil chybu a viem, že ma teraz v hlave preklínaš a zabila by si ma keby si mohla. Ale dovoľ mi ti niečo povedať okej?“

„Okej“ svoj pohľad som znovu presunula na neho a čakala, čo z neho vypadne. Keď sa nič neozývalo postavila som sa na odchod no bola som zastavená. Znovu som sa ocitla na stoličke.

„Nechcem aby si ma ignorovala“ zašepkal a pritiahol sa ku mne bližšie. „Rozumieš? Veľmi ma to mrzí.“ Oprel si jeho čelo o moje. Udržiavala som s ním očný kontakt ako dlho to bolo možné. Na predlaktí som cítila dotyk, ktorý sa pomaly presúval k mojim prstom, ktoré sa preplietli s tými jeho. „Prepáč mi“ povedal a odstúpil odo mňa. Nič som na to nehovorila iba som prikývla. Za golier na jeho tričku som si ho stiahla k sebe a pobozkala ho. Možno som naivná a budem to ľutovať no chcela som to spraviť už dávno. Pritiahol si ma bližšie a bozk mi opätoval.

„Manuelle, Manuelle sakra Many!“ cítila som prudké trasenie môjho tela. „Vstávaj prosím“ pomaly som otvorila oči. Neviem ako som sa ocitla dole v obývačke na gauči. Bola som strašne zmetená a chcela som sa postaviť no Niallova ruka mi v tom zabránila. „Len lež, prinesiem ti nejakú vodu“ povedal a stratil sa vo dverách. Nechápala som ničomu a bola som zmetená. O chvíľu prišiel aj s pohárom vody, ktorú som hneď vypila.

„Čo sa stalo?“ opýtala som sa. Môj hlas bol slabý. Možno za to mohla tá únava.

„Odpadla si“

„Ako odpadla? Kde?“ položila som mu ďalšie otázky.

„Keď si sa vracala do izby. Máme šťastie, že si nebola vysoko na schodoch lebo by to nedopadlo tak dobre ako teraz“ pohladil ma po vlasoch  a prisadol si ku mne.

„Posledné dni to je na mňa veľa“ vydýchla som a skrútila som sa do pohodlnej polohy, ktorá podporovala moju únavu a tlačila ma na spánok. Viem, že by som mala byť na Nialla stále nahnevaná no ďakujem mu za to čo pre mňa urobil. Väčšina ľudí by sa po hádke s človekom na neho vysrala ale Niall to nerobil a vlastne mi pomohol. Nenechal ma ležať len tak na schodoch a pomohol mi sa prebrať.  Hlavu som mala položenú na Niallových stehnách. Teraz mi bolo jedno, kde ležím len nech sa vyspím. No musela som myslieť na ten sen, teda dúfam, že to bol sen. Určite bol, nemohla to byť skutočnosť už iba preto lebo celý čas ležím tu na gauči. Polovica v bezvedomí a druhá v na prostom unavenom poriadku. Deku čo som mala na sebe, som si pritiahla bližšie k telu. Zatvorila som oči a vnímala iba hladenie po mojich vlasoch, čo ma dokonale uspávalo. Netrvalo dlho a ja som znovu okúsila vlnu spánku, ktorá na mňa doľahla asi najrýchlejšie za celú dobu.

„Nemôžeš ma v kuse ignorovať“ zachrapčal vedľa mňa hlas a otočil si ma k sebe. Bezvýznamne som sa na neho pozrela a po chvíli odvrátila pohľad. „Počuj ja viem, že som spravil chybu a viem, že ma teraz v hlave preklínaš a zabila by si ma keby si mohla. Ale dovoľ mi ti niečo povedať okej?“

„Okej“ svoj pohľad som znovu presunula na neho a čakala, čo z neho vypadne. Keď sa nič neozývalo postavila som sa na odchod no bola som zastavená. Znovu som sa ocitla na stoličke.

„Nechcem aby si ma ignorovala“ zašepkal a pritiahol sa ku mne bližšie. „Rozumieš? Veľmi ma to mrzí.“ Oprel si jeho čelo o moje. Udržiavala som s ním očný kontakt ako dlho to bolo možné. Na predlaktí som cítila dotyk, ktorý sa pomaly presúval k mojim prstom, ktoré sa preplietli s tými jeho. „Prepáč mi“ povedal a odstúpil odo mňa. Nič som na to nehovorila iba som prikývla. Za golier na jeho tričku som si ho stiahla k sebe a pobozkala ho. Možno som naivná a budem to ľutovať no chcela som to spraviť už dávno. Pritiahol si ma bližšie a bozk mi opätoval.

S veľkým trhnutím som sa posadila. Zase sa mi sníval ten istý sen čo ráno. Nechápala som tomu prečo sa mi opakoval a či to vôbec je možné. Opatrne som vstala a všimla si, že ležím vo svojej posteli a Niall pri mne nie je. Podľa zvuku vody som usúdila, že sa sprchuje. Na stolíku som si všimla pohárik s vodou. Vypila som ho a znovu si ľahla. Pretočila som sa na druhú stranu a zatvorila oči. Toto je divné, všetko okolo mňa je divné.

autorské poznámky k častiam vám budem písať iba vtedy keď vám budem chceieť niečo oznámiť :) AKO NAPRÍKLAD TERAZ :D NA MOJOM PROFILE JE NEW STORY S NIALLOM VOLÁ SA WONDERFUL A BOLA BY SOM RADA KEBY STE SI JU PREČÍTALI :)