BUM (Niall Horan)

9.časť - "Nemohol som"

 Dlaňou som si prikryla líce, ktoré ma nesmierne štípalo. Bola som v šoku, že spravil toto. Nebolo to tak ako minule, že bola tma a mali sme tušenie, že niekto bol v dome. Toto ma nezasiahlo iba na tvár ale aj na srdce. Viem, že bol aspoň z časti pri zmysloch a viem, že ma videl a vedel kto som. Všimla som si na jeho tvári značné prekvapenie. Postavila som sa na nohy a rozbehla sa do kúpeľne. Do izby som pre svoje dobro nešla, vedela by som, že keď by som zaspala prišiel by tam. Rýchlo som ich zamkla, prešla som k vani, o ktorú som sa oprela. Líce ma stále štípalo a bolo rozhorúčené. Vedela som, že tam budem mať červený odtlačok poriadne dlho.

„Otvor tie dvere“ kľučka na dverách sa začala zbesilo lomcovať. Počula som hlasné rany, na dvere, ktoré naraz stíchli. Bolo počuť iba malý škrabot a jemné buchnutie do dverí. „Manuelle, prepáč mi to“ vedela som, že to nemôže vidieť ale aj tak som začala krútiť hlavou. Z mojej strany to bolo hrozné, čo mi spravil. Facka od človeka, do ktorého ste zamilovaná boli najviac. Posadila som sa do vane, ktorá mi túto noc a možno aj ďalšie bude slúžiť ako ‚pohodlná‘ posteľ. Ignorovala som volanie môjho mena či odpustenie. Oči sa mi zatvárali a ja som pomaly upadla do spánku. Zobudila som sa celá zlámaná. V spánok vo vani sa nepreukázal ako ten najlepší spoločník. Postavila som sa a zrak mi padol na môj odraz v zrkadle. Špirálu som mala rozmazanú a vlasy strapaté nehľadiac na červený fľak na pravom líci. Vzhľad bol aj tak to posledné čo by ma práve zaujímalo. Potichu som odomkla dvere a otvorila ich. Zrak mi padol na ležiaceho Nialla uprostred chodby. Po tichu som ho prekročila a zišla do obývačky, kde to vyzeralo fakt katastrofálne. Otvorila som okná dokorán, nech sa ten sfajčený vzduch vyvetrá. Zobrala som všetky fľaše do kuchyne kde som ich vyhodila do koša. Práve som zametala rozbité sklá, keď sa dvere od obývačky otvorili. Nepozerala som sa tam iba som pokračovala v zametaní. „Manuelle? Čo sa tu stalo?“ aké typické. Neodpovedala som len som pokračovala v zametaní. „Haló odpovieš mi?“ stále nič. Zamietla som to na smetár, ktorý som vysypala do koša. Keď som sa vracala do obývačky bola som prudko trhnutá na stranu a čelila som Niallovi. „Odpovieš mi čo sa to tu stalo? A prečo si plakala?“ pozeral sa mi do očí a držal ma za lakte otočenú k nemu. Povzdychla som si a zo zovretia sa mu vytrhla.

„Vieš včera po tej našej malej hádke som odišla do parku..“ veci, ktoré boli na zemi som začala ukladať na svoje miesta. „A keď som sa vrátila..“ napravila som vázu a a handrou utrela vyliatu vodu. „Bol si tu na mól a fajčil si“ prešla som k stolíku a napravila všetko čo tam bolo. „A to nie je všetko“ zastala som a pozrela sa na neho. „Ako čerešnička na torte bolo to, že si mi uštedril facku, ktorá mi tam svieti aj dnes“ ukázala som na svoje pravé líca.

„Nie to nemôže byť pravda“ pokrútil hlavou a pristúpil ku mne. Ja som automaticky cúvla.

„Niall sám si zistil, že si sa spil“ povedala som a odišla vyhodiť kôš vonku do kontajnera.

„Áno to viem. Ale neverím tomu, že som ťa udrel. Nemohol som“ povedal mi a ja som bez slova odišla von. Vysypala som kôš a zišla naspäť do domu. Niall stál celý čas na tom istom mieste. Prešla som okolo neho do kuchyne, kde som zanechala kôš a odišla hore do izby. 

mysleli ste si, že sa pobozkajú? :DDD ne muhahhahahahh :DDDDDDDDDD

 btw.. na mojom profile čoskoro nájdete story s Niallom :'3 :D muhahaá :D