22. časť - "Vitaj moje staré ja"

1.1K 120 19
                                    

Ráno ma zobudil vyzváňajúci mobil. Nebol to môj ale Niallov. Človeka v tomto dome nebude srať iba škrečok ale do konca aj mobil. Potichu som vstala a prešla k nemu. Odblokovala som ho a pozrela si kto mu volal. Zayn, kto vie čo chcel. Omylom som klikla na položku správy. Chcela som to zatvoriť ale všimla som si správy s Alyshou. Okamžite som klikla na jej ikonku a prečítala si čo si písali. „Zlatko, včerajšia noc proste top“ bože, keď už podvádza tak poriadne a nie, že si budú písať SMS o tom ako spolu strávili noc a ešte ich nevymaže. Uchechtla som sa no aj tak som bola na neho nahnevaná. Čakala som kým sa zobudí a verte mi trvalo to dlhú dobu. Pozerala som sa na toho slávneho škrečka, ktorý spal dnes ako zabitý. Prešla som k nemu a jeho klietku položila na stôl. „Dobré ráno“ ozvalo sa za mnou a ja som sa otočila s úsmevom na perách. Zabudla som dodať, že s falošným. Prišla som k nemu a naklonila sa nad neho.

„Včerajšia noc proste top“ napodobnila som hlas tej harpye a pozorovala ako viditeľne zbledol. „Každý máme svoje tajomstvá, či nie?“ povedala som a potiahla ho za ruku aby si sadol. „Inač beriem si Thea domov“ usmiala som sa na neho a nabila zbraň.

„Nie nerob to“ povedal a postavil sa. Stála som pred ním a v rukách držala moju pištoľ. Mierila som mu presne na srdce. Ani jeho ľútostivý pohľad mi nezabránil zložiť zbraň. S úškrnom na perách som sa na neho pozerala.

"Oči ako anjelik, srdce ako diabol. Ľúbil som ťa najviac ako sa dalo, no teraz viem, že - "  viac toho nebolo počuť. Oprava nedalo sa počúvať tie kedy. Bolo počuť iba  prudký výstrel , ktorý ozvučil celú miestnosť. Venovala som mu posledný pohľad predtým, než som odkráčala z jeho izby. Jeden kšeft vyriešený. Pokračujeme v práci. Skoro by som bola zabudla, vrátila som sa do jeho izby pre tú malú potvoru. Zobrala som jej klietku do rúk a položila do auta. Sadla som si na svoje miesto a naštartovala. Odviezla som sa domov a auto zamkla. Vybehla som schody a odomkla si vchodové dvere. Škrečka som položila na stôl a urobila tak dlho očakávanú zmenu. Svoje krásne hnedé vlasy som si zafarbila na blond. Neznášam tu farbu ale čo by človek neurobil aby sa ochránil?  Vyzerala som inak, úplne inak. Dala som si do očí hnedé šošovky aby zakryli moju skutočnú farbu

. „Tak vitaj, moje staré ja. Rada ťa znovu spoznávam.“

 teraz vám predstavím ďakovnú reč, ktorú väčšina z vás preskočí ale zatrapošiť treba :D nebudem to tu oplakávať, že s tým končím lebo nie je mi to ľúto, že s tým končím :D práve naopak som rada, že som sa toho zbavila :D ale nebudme zlý :D takže, chcem sa poďakovať všetkým osobám, ktorý túto pofidérnu story čítali ^^:D mi lovers :3 a na koneic môj dodatok, ktorý píšem vždy keď niečo končím :D na profile máte ďalšie príbehy a aj preklady, ktoré si môžte prečítať :D zároveň vám ďakujem, že ste ma nominovali do súťaže WattyAwards :) takže, zlatíčka majte sa krásne a čusák :P :DDDD

tá fotka na boku -> ♥♥♥♥♥♥

BUM (Niall Horan)Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt