BUM (Niall Horan)

8. časť - "Preto"

„Niall máme problém“ otvorila som dvere od auta a rýchlo ich za sebou zabuchla.

„Čo je? Čo sa deje?“

„Štartuj“ stále sa nič nedialo iba sa na mňa blbo pozeral. „Niall! Štartuj!“ zakričala som po ňom. Konečne sa prebral a otočil kľúčikom v zapaľovaní. „Choď doprava a potom hneď doľava. Niall nemáme čas“ povedala som mu a nervózne sa oprela o sedačku. Cez malú uličku sme prešli na hlavnú a potom k nášmu domu. Rýchlo som z auta vybehla a utekala k nášmu domu. Pozrela som sa na zem a bola tam. Hnedá škatuľa z krutým obsahom. V strese som si sadla na zem a škatuľu otvorila. A bolo to tam. Fotky Niallových teraz už mŕtvych rodičov. Z očí sa mi spustili slzy.

„Manuelle? Čo sa deje?“ spýtal sa ma Niall. Škatuľu som zatvorila a postavila sa.

„Poď si sadnúť“ prešla som do obývačky a počkala kým si sadne. „Toto sa nemalo stať. Nebolo to nijak naplánované a viem, že teraz budeš chcieť robiť všetko preto aby si ich pomstil no nie. Musíš ostať v kľude. O ich smrti nikto nevie. Nemôžeš nikam odcestovať. Budú to čakať, budú čakať, že sa tam vrátiš alebo vyjdeš kdekoľvek z domu.“ Hlas sa mi triasol a prechádzala som sa po izbe hore dole.

„Čo sa deje?“ chytil ma za plecia a tým ma zastavil. Hodila som ho na gauč.

„Ty seď“ povedala som a postavila sa k televízií. „Tvoji rodičia sú mŕtvy“

„Jasné“ povedal ironicky. „Manuelle, mala by si vedieť, že z toho sa žarty nerobia“ varoval ma a postavil sa.

„Niall to nie je vtip! Otvor Tú škatuľu“ ukázala som na vec na stole. S úsmevom prišiel k nej ale ten mu hneď odpadol. Zrútil sa na zem v sprievode historického plaču. Sadla som si k nemu a objala ho. Utešovala som ho ako som len mohla no stále plakal. „Bude to v pohode“

„Ja idem do Írska!“ povedal rozhodne a utrel si slzy. Bol strašne rozklepaný.

„Nejdeš! Nikam. Oni to čakajú. Zabijú aj teba“ povedala som a postavila sa. Pomohla som mu na nohy.

„Mne to je jedno! Chcem byť mŕtvy! Aspoň budem s nimi!“ zakričal na mňa. Ustúpila som od neho. „Nikomu tu už na mne nezáleží, chalanom zo skupiny som ukradnutý! Tak isto ako všetkým na okolo!“ kričal po mne.

„Mne na tebe záleží Niall“ povedala som a chytila ho za ruku. Odstrčil ma a odstúpil.

„Iba preto aby si neprišla o prácu“ odfrkol si a potiahol nosom.

„Iba preto, že ťa milujem. Ale teba to očividne nezaujíma!“ Zakričala som po ňom a rozbehla sa von. Tu viac už nebudem, so silným buchnutím som za sebou zavrela dvere. Kráčala som do neďalekého parku a tam si sadla pod lavičku, ktorá bol schovaná pod rozkonárenou lipou. Vôňa kvetou sa niesla cez celý park a mňa prekvapivo upokojovala. Zavrela som oči a zaklonila hlavu. Bože, prečo som musela tak dopadnúť? Nemala som prijímať túto prácu. Neľutovala som to nikdy viac ako práve v tejto chvíli. Rukou som si prehrabla vlasy a hlavu vrátila do normálnej formy. Dnes sa tam nevrátim. Možno za ten čas niekde odíde alebo zaspí. Sedela som tam ešte nekonečne dlho. Začínal ma už bolieť zadok a bola mi zima. Skontrolovala som čas na hodinkách, ktoré mi ukazovali niečo za polnocou. Pomaly som kráčala domov. Maximálne sa mi tam nechcelo ale nechcela som ani zmrznúť. Otvorila som dvere od domu kde sa stále svietilo. Moje predpoklady, že je preč boli teraz nulové. Iba ak spí a zabudol zamknúť, zhasnúť a spustiť alarm. Dobre aj to je nulové. Zišla som do vyhriatej miestnosti a z nôh si zhodila topánky. Zhasla som v chodbe svetlo a otvorila dvere od obývačky. Pohľad bol fakt hrozný. Všade boli rozhádzané veci a zafajčený vzduch. Strašne ma to prekvapilo. Očami som preskenovala celú miestnosť a pri stolíku som našla rozvaleného Nialla s cigaretou a pohárom plným niečím neznámym v ruke. Triezvy ani náhodou nebol prešla som k nemu a kľakla si pred neho. „Niall si normálny? Čo to robíš?“ vytrhla som mu pohár z ruky a to čo spravil ma prekvapilo viac než čokoľvek. 

chceli ste zápletku.. máte ich tu niekoľko :DDD 

nejdem sa rozpisovať :D iba vám poviem, že ďakujem ♥ za votes, komenty všetko♥