Myšlienky bez (Ne)Zmyslu

Ona.

Nezáleží na tom,
či sa bude alebo nebude
báseň rýmovať, ale
či sa dotkne srdca.
Neviem o nej veľa,
ale viem, že mi úplne stačí,
ak jej úsmev
cítim cez telefón alebo cez správy.
Keď počujem jej smiech,
nemôžem sa neusmiať.
Je to akoby,
akoby som počúvala Chopina
ako hrá na klavír.
Krásne pohladenie pre moju dušu i srdce.
Jedným "Ahoj."
mi dokáže spríjemniť deň.
Je oveľa krajší,
keď mi napíše,
keď mi zavolá...
Ó môj Bože, a jej hlas?
Hudba pre moje uši.
Ako môže existovať niečo
tak krásne? Nechápem.
Keď sa jej prsty
dotknú strún na gitare,
a jej hlas začne spievať,
vznikne niečo dokonalé.
Ako môže byť človek ako ona?
Neuveriteľné.
Neuveriteľná.