Premýšľala som nad tým, že vlastne... Čo sa stane, keď umriem? Nič. Áno, zraním tým mamu, otca, sestru, brata... Rodinu. To áno. Ale naučia sa bezo mňa žiť a ja budem voľná. Lenže... Vlastne človek, ktorý čaká na mňa, ako na jeho "soulmate" ju nikdy nenájde. Lebo ja už budem mŕtva. Pocit, že stále môžem byť milovaná.
Práve toto ma drží pri živote.
YOU ARE READING
Myšlienky bez (Ne)Zmyslu
PoetryTu sú moje "básne", ktoré som napísala po zlomenom srdci, ktoré nie je (ne)uzdravené.
