Keď som vošla do obývacej izby,
a keď sa na mňa ona pozrela.
Keď sa na mňa usmiala,
a potom vypustila slzy.
Slzy šťastia.
Tak to... to!
Bol ten najkrajší pohľad.
Vtedy bola...iná.
Krásna. Krehká. Nežná.
Vtedy som v nej prvýkrát videla tú priehľadnú zraniteľnosť.
ESTÁS LEYENDO
Myšlienky bez (Ne)Zmyslu
PoesíaTu sú moje "básne", ktoré som napísala po zlomenom srdci, ktoré nie je (ne)uzdravené.
