Farba zelene horela v jej očiach,
časť zo mňa chcela zhorieť s nimi.
Ten pocit je vo mne pochovaný už navždy.
Z jej očí som cítila, že je vo mne ešte stále dobro. Dobro, ktoré som hľadala.
Keď neviem dýchať, keď som v strese, pohľad do jej očí ma dokáže upokojiť.
Keď slnko zapadá, ich podstata sa mení.
Cítim teplo, cítim žiaru, cítim jas.
Zelené oči majú v sebe toľko svetla.
YOU ARE READING
Myšlienky bez (Ne)Zmyslu
PoetryTu sú moje "básne", ktoré som napísala po zlomenom srdci, ktoré nie je (ne)uzdravené.