Žeby znova láska na prvé slovo?
Žeby tentokrát opätovaná?
Žeby to bola realita? Pravda?
Žeby konečne okamih, na ktorý som tak dlho čakala?
Žeby konečne nastala tá chvíľa?
Aby som bola šťastná. Milovaná. Rozmaznávaná. Chránená.
Cítim sa, akoby som stretla konečne chodiace šťastie.
Cítim sa, ako predomnou stala čistá láska, keď predomnou stojí ona.
Cítim sa, ako malé dieťa s čistou dušou, keď sa ku mne správa tak milo.
Cítim sa, akoby som mala okolo seba štít, keď je v mojej blízkosti.
Ale keď odíde? Zas som sama. Nemá ma kto rozveseliť, milovať, rozmaznávať ani chrániť. Len, keď som s ňou, cítim sa naozaj šťastná.
YOU ARE READING
Myšlienky bez (Ne)Zmyslu
PoetryTu sú moje "básne", ktoré som napísala po zlomenom srdci, ktoré nie je (ne)uzdravené.
