Vždy, keď som niekam s niekym išla, musela som si s ním sadnúť na kávu alebo na pivo. Bez toho to nešlo. Proste som vedela, že keď nebudeme sedieť v nejakej krčme alebo v kaviarni, tak sa nebudeme mať o čom rozprávať.
Ale ty.
Ty.
Ty si iná.
S tebou nemám problém sedieť na múre na vlakovej stanici a rozprávať sa o hocičom.
Nečakané.
Krásne.
YOU ARE READING
Myšlienky bez (Ne)Zmyslu
PoetryTu sú moje "básne", ktoré som napísala po zlomenom srdci, ktoré nie je (ne)uzdravené.
