"Nedokázala by som ťa len tak poslať preč."
Hah.. toto si mi vravela. A ja som ti verila. Povedalo mi to veľa ľudí a nikomu som neverila.. Až na teba. Tebe som verila každé jedno slovo. Od kedy si mi povedala, že prídeš. A prišla si. Od vtedy som ti všetko verila.Ty si prešla most, ktorý viedol z tajného miesta k môjmu srdcu. Našla si kde sa začína a trafila do cieľa. Bohužiaľ. Keby sa to nestalo bolo by to iné. Lepšie.
Ale stalo.
"Najlepšie by bolo keby sme si nepísali."
"Na stálo?"
"Ak si prestaneme písať, tak si nebudeme, aj tak nemáme o čom už."Toto si ty? Keď si už nemáš o čom písať, tak sa nesnažíš nadviazať konverzáciu ale proste ho pošleš do piče? Ty si taká milá. Keď mám byť úprimná. Nechápem ako môžem k tebe niečo cítiť. Ako ťa môžem ľúbiť.
Toto ma zabolelo. Niekto mi srdce drží v silno zovretej ruke. A veľmi ma to bolí. Au.. Ďalší úder. Tretí.
Ale ako sa hovorí do tretice všetko dobré.Nemôžeš ma len tak rozplakať. Lebo ľúbiť ťa budem stále.
YOU ARE READING
Myšlienky bez (Ne)Zmyslu
PoetryTu sú moje "básne", ktoré som napísala po zlomenom srdci, ktoré nie je (ne)uzdravené.