Povedala si, že nech si nepíšeme. Dobre teda, tak sme si nepísali. Ja som ti nepísala. Pomaly som sa dostávala z toho. Už som skoro na teba zabudla. Nemyslela som na teba každú zkurvenú chvíľu v mojom živote. Nemyslela som na teba ráno, keď som vstala alebo večer, keď som išla spať. Priznám sa, boli chvíle, kedy som na teba myslela a slzy sa mi tlačili do očí, ale chcela som byť silná a zvládnuť to. Neplakala som. A zvládla som to. Skoro. Teraz si mi napísala. Že nech ti prepáčim to čo sa stalo. To, čo si napísala. Nech sa už nekontaktujeme. A ja? Piča sprostá.. som ti prepáčila a ešte sa ti ospravedlnila ja. Lebo mám pre teba slabosť aj po tom čo sa stalo. Lebo si vystihla chvíľu. Totižto, nestratila som k tebe všetky city. Stále ťa ešte ľúbim. A nenávidím sa za to.
YOU ARE READING
Myšlienky bez (Ne)Zmyslu
PoetryTu sú moje "básne", ktoré som napísala po zlomenom srdci, ktoré nie je (ne)uzdravené.
