Dieťa v mojej duši,
si potichu prezerá,
tie lístky šťastia,
ktoré mu po sebe zanechá.
Jeden je spomienka,
na krásne chvíle.
Druhý je láska,
ktorú zažilo.
Tretí je šťastie,
ktoré mu dala.
Ďalší je pokoj,
ktorý zažívalo.
Ten ďalší, ktorému meno neviem dať,
pretože v sebe nosí, ten dar s názvom mať.
Človek, ktorý nikdy nechcel dieťa,
zaprel sa a povedal si "dobre teda".
Potom sa tie lístky vysušili.
A to dieťa sledovalo ako sa vyparili.
YOU ARE READING
Myšlienky bez (Ne)Zmyslu
PoetryTu sú moje "básne", ktoré som napísala po zlomenom srdci, ktoré nie je (ne)uzdravené.