Čo aké je? To, keď ťa ľúbi? To, keď ťa chytí za ruku? Za nohu? Pohladí po tvári? To, keď ti prinesie aj modré z neba? To, keď ťa pobozká?
.....
Zavri oči a predstav si celý vesmír. Modro-fialovo-bielo-čierny vesmír. S hviezdami. Planétami.
Predstav si ako je oproti tebe osoba, ktorú miluješ a pomaly sa približujete k sebe.
Presne tak som sa cítila.
Len ja a ona.
Nič viac.
Nic menej.
Presne toto.
YOU ARE READING
Myšlienky bez (Ne)Zmyslu
PoetryTu sú moje "básne", ktoré som napísala po zlomenom srdci, ktoré nie je (ne)uzdravené.
