Pod holým nebom [DOKONČENÉ]

12.KAPITOLA

"Ehm."premýšľala som. "Rada s tebou pôjdem von."odpovedala som napokon.
Usmial sa. "Tak dnes teda? Počkaj ma pred školou dobre?"
"Jasné "odpovedala som a odišla do triedy.
Po škole som teda počkala Andreja pred školou. Hneď sa dovalil medzi prvými. Adam nás našťastie nevidel,ale Patrik s Elishou áno. Išli spolu von.
"Tak poďme."navrhla som.
S úsmevom sa teda pohol a išli sme k jeho autu. Nasadli sme a vyrazili do mesta. Zašli sme do nejakého baru,kde sme si dali Vineu.
"Čo si inak robila včera vonku s Paťom?"spýtal sa ma.
Nevedela som čo povedať. "Len tak sme šli ako teraz ja s tebou."
"A...no mne na tebe naozaj záleží."
"Veď ma poriadne ani nepoznáš."
"Poznám ťa dlho."
Pokrútila som hlavou. "Ale nevieš aká som naozaj."
"Ale mám ťa rád. Moc rád. Možno aj viac ako rád."stále vravel.
"Preboha,Andrej. Keby ma spoznáš bližšie tak by si mal možno iný názor. Skús ma najprv spoznať."
Prikývol. "Dobre máš pravdu. Tak čo rada robíš? Okrem svojej práci."
"Čítam si rada. Počúvam piesne. Kreslím si. A tak. A ty?"
"Cvičím."napol svaly.
"A okrem toho?"
Zmizol mu z tváre úsmev. "Hrám na gitare."
"To som napríklad vôbec nevedela."odpovedala som s prekvapením.
"Málo ľudí to vie." Potom mi ešte hovoril ako sa k tomu dostal,o všetkých športoch ktoré robil mi rozprával a ja som len počúvala.
"Máš rád zvieratá? Chcel by si nejaké?"spýtala som sa ho.
"Hm...ja ani nechcem zviera,žiadne. Nechcel by som sa o nejaké zviera starať. Načo to je?" Toto pre mňa moc znamená. Potrebujem niekoho,kto by mal rád zvieratá a nie niekoho kto má takýto názor.
Potom odišiel na toaletu a ja som si zatiaľ otvorila Instagram. Prvá fotka,ktorá na mňa vyletela bola koláž fotiek Patrika ako sa mazna s Frankom. Hneď som to lajkla. Zapozerala som sa na tie fotky. Je tak krásny. Vtedy som zacítila,že nikoho iného nechcem. Len jeho. Jeho poznám. Celý čas čo sa poznáme tak sme sa veľa rozprávali,spoznala som ho a páči sa mi to aký je. Nie len z vonka,ale aj z vnútra. Andrej je taký...zahľadený do seba. Zamyslela som sa a pritom hľadela na tú fotku. Odrazu sa objavil Andrej už pri mne.
"Tak kam ešte pôjdeme, kočka?"spýtal sa.
"Ehm...vieš čo? Ja..ja už musím ísť domov."povedala som rýchlo,postavila sa,dala mu peniaze na stôl a odišla rýchlo preč. Utekala som domov. Otvorila som vchodové dvere,vbehla dnu a prebehla cez obývačku hore do izby. Všimla som si,že je tam Patrik na gauči aj s Adamom,Danielou a Elishou. Všetci na mňa pozreli,ale ja som s plačom utekala do izby. Zabuchla som za sebou dvere a hodila sa na posteľ. Strašne som plakala. Nedokázala som ani dýchať. Myslela som že mi pukne srdce. Pomaly sa otvorili dvere. Myslela som,že to bude Adam alebo Daniela. Niekoho ruka sa mi dotkla nohy.
"Nechaj ma."povedala som. Cítila som že to bola chalanská ruka. "Adam daj mi pokoj. Chcem byť sama."
"Čo tak sa na mňa aspoň pozrieť?"spýtal sa. Nebol to Adam. Bol to Patrik. Zdvihla som hlavu,sadla som si,ale sklonila som hlavu aby ma nebolo vidieť ako hrozne vyzerám. Sadol si vedľa mňa.
"Čo sa stalo?"spýtal sa ma.
Nepozrela som naňho. Nemohla som mu predsa povedať,že plačem preto,že ho chcem a nikoho na svete iného nie. Že ma bolí to že ho ZNOVA nemôžem mať. Že ma štve že išiel von s Elishou,ktorú z duše neznášam. Chytil ma za koleno.
"Kornelia,povedz mi čo sa stalo."povedal. Zdvihla som hlavu a pozrela mu rovno do tých krásnych zelených očí. Kornelia. Od neho to znie nádherne.
"Nemôžem ti to povedať."hovorila som cez plač.
"Môžeš. Mne áno. Ublížil ti niekto? Prisahám,že toho človeka zabijem."
Usmiala som sa. "Nie nie...ja len...neviem. Možno sa to jedného dňa dozvieš."odpovedala som.
Dal mi ruku na tvár a utrel mi slzy. "Ako chceš. Nebudem ťa nútiť."odpovedal,ale stále bol pri mne.
"Ďakujem."povedala som a objala ho. Silno som sa k nemu pritisla. Cítila som ako keby ma napĺňal novou energiou. "Ďakujem."zopakovala som.
Pritisol si ma k sebe ešte viac. Cítila som sa nádherne.