Pod holým nebom [DOKONČENÉ]

31.KAPITOLA

"Ahoj."odpovedal,cúvol dozadu a naznačil aby som vstúpila dnu.Vstúpila som a zavrel za mnou. "Ponúknem ti niečo?"spýtal sa ma.
Odkašľala som. "Nie,ďakujem...chcem si s tebou len pohovoriť."
Prikývol a sadol si na gauč,urobila som to isté.
"Tak?"spýtal sa.
Zhlboka som sa nadýchla. "Vieš,za tie dni,čo sme boli bez seba,si mi chýbal úplne,že najviac na svete."
"Ty mne tiež."
"No a dnes...som zistila,že Elisha naozaj klamala."
Nadvihol obočie. "Ako?"
Povedala som mu to. "No a preto keď už viem pravdu,tak ti chcem povedať,že ma mrzí,že som ti neverila,ale keď tie fotky.."
Chytil ma za ruku. "Ja to chápem,Kornélia."usmial sa. "Veď ja ťa tak ľúbim,veď len kvôli tebe som prestal fajčiť,to by som kvôli inej neurobil."
Zasmiala som sa. "Ja viem a vážim si to."usmiala som sa. "Hneváš sa na mňa?"
"Ako by som mohol,keď sa na mňa pozerajú tieto krásne modré oči?"pohladil ma po líci a dal mi pusu. Toto mi chýbalo. Jeho dotyky,pery,objatia,proste on.
"Tuším sme si súdený."povedala som.
"Mňa sa tak ľahko nezbavíš."
"To skôr ty mňa."odpovedala som.
Prižmúril oči. "Ty si sa ma ale chcela zbaviť."pohrozil mi prstom.
"Nieee!"
Zasmiali sme sa. 
"Nepôjdeme ku mne?"spýtala som sa ho.
Prikývol. "Poďme. Aspoň uvidím ako sa tam o to staráš."odpovedal.
Išli sme teda ku mne domov,kde nás privítal Aron. Bol rád,že konečne vidí Patrika a Patrik zas jeho. 
"Si hladný?"spýtala som sa
"Nie."odpovedal a ďalej si prezeral môj byt. Pozrel sa aj na balkón aký mám výhľad. "Máš to tu pekné."povedal. "Asi sa ti sem nasťahujem."
"Nech sa páči,ja budem len rada."usmiala som sa.Pristúpil ku mne,objal ma okolo pásu a pozeral mi do očí. Hneď sme sa začali bozkávať,spadli sme spolu do postele a stále sme sa bozkávali. Jeho ruky mi blúdili všade po tele. Krk mi zasypával bozkami,potom si stiahol tričko,ja tiež a ďalej ma bozkával po hrudi a bruchu. Pretočili sme sa tak,že som bola hore ja a dotýkala sa rukami,ústami jeho krásneho tela. Rozopla som si podprsenku a jemu sa rozžiarili oči. Zasmiala som sa a znova sa pripla na jeho ústa. Ďalej som si dala dolu nohavice. Stlačil mi zadok tými mocnými rukami. Znova sme sa prehodili,dal si dolu tepláky a venoval sa mi. Bozkával mi celé telo a napokon mi pomaly stiahol nohavičky a už to bolo. Bol tam.

"Vieš aká bude nuda na tej škole bez vás?"spýtala som sa ho,keď sme spolu už ležali v posteli.
"Ale prosím ťa. Tento štvrtý ročník ti pôjde tak rýchlo,zmaturuješ a budeš mať pokoj. A keď som dal maturitu ja,tak ty určite áno."povedal.
"Ale tie chodby bez vás budú také prázdne. Veď celé roky som tam videla hlavne vás,vy ste tam boli tí vtipní,pekní...proste štvrtáciii!"zvolala som.
"Ale veď mňa už máš len pre seba,takže v škole ma nepotrebuješ."brnkol mi po nose. 
"Tešíš sa na vysokú?"
"Nie. Podľa mňa ju po týždni skončím.To nie je moc na mňa,samé učenie."
"Patrik...ale sľúb,že to len tak nevzdáš."
Usmial sa. "Sľubujem,ty moja princezná."
Odrazu mi začal zvoniť mobil. "Nezdvíhaj to."povedal Patrik.
Natiahla som sa po mobil. Svietilo tam meno Adam. "To je Adam."
"On počkáááá."
"Smola."povedala som a zdvihla to. "No Adam?"
"Kde si?"
"Doma,prečo?"
"Elisha utiekla!!! Možno išla k Paťovi,nevolal ti?"
"No on je pri mne."
Stíchol. "Aha,no ale aj tak...Elisha zmizla,musíme ju nájsť."povedal napokon.
"Nech si robí čo chce,pre mňa už neexistuje,povedala som to jasne."
Zhlboka sa nadýchol. "Nechápeš?! Je to stále naša sestra! Musíme ju nájsť. Keby sa jej niečo stane,tak si to budeš vyčítať."
"Prosím ťa,Adam,ona sa vráti,určite na seba len púta pozornosť! Kašlem na ňu."
"Toto som od teba naozaj nečakal,Kora."povedal a vypol ma.Položila som teda telefón na stolík a povedala Patrikovi čo sa stalo.
"Mali by sme ju ísť hľadať."povedal.
Prekvapilo ma to. "No ja nejdem. Určite sa vráti."
"Okej,tak počkáme čo a ako,ale keď nepríde do zajtra tak ideme hľadať dobre?"
"Nie."
"Tak ja pôjdem sám."rozhodol sa.
Prekrútila som očami. "Okej pôjdem aj ja,ale len kvôli tebe."

Patrik u mňa prespal. Ráno som volala s ocinom či prišla,vraj nie. S Patrikom sme sa teda najedli a išli pozrieť do mesta,či sa tam niekde nepohybuje,zašli sme aj do jej obľúbených podnikov,boli sme u babky,u jej kamarátiek,ale po nej ani stopy. Na políciu ísť nemohli,lebo bola nezvestná len pár hodín. Začínala som sa o ňu celkom báť.
"Spomeň si Kora,či ti niekedy niečo nehovorila ešte. Nejaké miesto."naliehal Patrik.
Rozmýšľala som. "No...vždy vravela,že keby má zomrieť tak jedine tak,aby bola pri tom pekná,čiže napríklad nikdy by sa nepodrezala,vraj keby má zhorieť,tak si dopáli pokožku,nevyzerala by dobre,nechcela by sa utopiť,lebo by jej to rozmazalo make up...."hovorila som jej myšlienky. "Už to mám!!! Raz keď v správach ukazovali,že zomrelo jedno dievča,tak že sa predávkovala tak ona hovorila,že aspoň nemá na sebe nič poškodené a vyzerá dobre!!! Čo ak sa bude chcieť predávkovať?!"
"prečo by sa mala hneď zabíjať?"nechápal Patrik.
"Tak ja neviem...myslím si,že buď sa chce zabiť alebo sa len niekde zašila,v každom prípade ju musíme doprdele nájsť dokým nie je neskoro!!! A keby máme ísť ku každému s kým spala tak ju hľadáme aj týždeň."
"Čo keby sme išli k nej do izby? Možno tam nejaké stopy nájdeme,alebo pozrieme jej správy na FB či tam niečo nepísali niekomu."navrhol. Utekali sme teda k nej do izby. Prehľadali sme celú jej izbu a Adam sa snažil dostať na jej FB.
"Aké by mohla mať heslo?"spýtal sa nás nervózne. "Skúšal som všetkých hercov,spevákov,značky jej make upu,ale nič."
Premýšľala som. "A čo tak Patrik? Veď ním bola najviac posadnutá."povedala som napokon.
Napísal to tam. "Nič."skúsil tam teda napísať aj jeho priezvisko,všetky kombinácie skúsil. "Mám to!!!"
"Aké bolo?"
"Meno našej matky."povedal zarazene.
"Čože?....no nič,to neriešme,ale čítaj."
Čítal všetky posledné správy. "Ona je asi aktívna cez telefón alebo čo."povedal.
"Prečo?"nechápala som.
Ukázal na obrazovku.  "Niekto jej tu píše a ona normálne odpisuje."
"Skús napísať tej jej kamarátke Martine. Napíš jej také niečo,že Mati ty vieš kde práve som?"
Skúsil to napísať. Ona odpísala: 
M:Jasné,že viem,veď sme spolu volali,si v tom erotickom,ty trúba,čo si zabudla? :D 
"Ona je v nejakom erotickom?!"rozčúlil sa Adam. 
"Musíme tam rýchlo ísť! Zachviľu si to všimne a odíde odtiaľ!!!"v tom aj naozaj napísala že:
E: Martina! To som nepísala ja! Niekto sa mi dostal na FB!!!
Rýchlo sme utekali do auta,aby sme ju stihli. Nájdeme ju aj keby neviem čo!!!