Pod holým nebom [DOKONČENÉ]

15.KAPITOLA

Dnes po škole keď som šla peši cez park,počula som nejaké výkriky. Chalanské. Snažila som sa to nevšímať,ale nešlo to. No však keď som sa pozrela do ľavej strany,uvidela som tam známych dvoch chalanov. Patrik a Andrej. Bili sa tam. Rýchlo som sa tam rozbehla. Obom po tvári stekalo trochu krvy,Andrejovi o niečo viac. Nevedela som čo robiť.
"Hej!!! Prestaňte!"tak som začala kričať. No oni sa stále mlátili. "Chalani stačí!!!"
Vbehla som teda medzi nich a začala ich oddeľovať,ale Andrej mi omylom vrazil lakťom pod oko. Oko mi začalo slzieť,hrozne ma to bolelo. Začala som si ho utierať a Patrik si to nejako všimol,tak prestal udierať do Andreja.
"Si v pohode?"spýtal sa ma.
S prižmúreným okom som sa naňho pozrela. "Áno"
Už chcel ísť za mnou,ale Andrej ho ešte chytil a vrazil mu. Patrik spadol na zem a Andrej išiel po ňom.
"Prestaň!!!"zakričala som z plných pľúc. Andrej sa na mňa naštvane pozrel.
"Ak pôjdeš so mnou na rande tak mu dám pokoj!!!"zakričal späť.
"Tak o toto tu ide?!"
"A o čo iné? Ty vieš že ťa chcem,všetci to vedia...ale ty chceš radšej Patrika!"kričal po mne. Patrik zmätene sedel na zemi.
"Lenže ja ťa nechcem,doprdele!!!"
"Ale budeš ma chcieť!"kričal. "Čo je na mne zlé?!"
"Proste ma to k tebe neťahá a si namyslený! A ako vidím tak si dosť prepaty!!!"
Zhlboka sa nadýchol. "Keď nemôžeš byť moja tak nikoho!!!"rozbehol sa po mne,ale to už ho Patrik chytil a trikrát mu s päsťou treskol do tváre. Andrej zostal ležať a mňa Patrik vzal za ruku a išli sme rýchlo odtiaľ preč. Sadli sme do jeho auta.
"Musím ísť k tebe,nemôžem ísť takto domov."povedala som.
Prikývol a rozbehol auto smerom k nemu domov. Keď sme tam dorazili išli sme dnu. Ma naozaj veľký dom. Sadla som si do obývačky a on zašiel do kuchyne,odkiaľ priniesol hneď ľady. Začal mi s trochou ľadu prechádzať pod okom,kde som mala ranu. Dosť to štípalo.
"Parchant jeden."nadával Patrik.
"O čo tam vlastne šlo? Ako sa to začalo?"pýtala som sa.
"Napísal mi,že nech tam prídem,nevedel som o čo ide...keď som tam prišiel,hneď na mňa začal kričať, že za všetko môžem ja,ale ja som ničomu nechápal. Potom mi hovoril že budeš len jeho a bla bla. No a začala sa bitka,ktorú začal."vysvetlil.
Potom som vzala ľad ja a začal si to prikladať k tvári. Ja som zašla do kúpeľne,kde som našla nejaké dezinfekčné veci a s tým som išla za ním. Vzala som mu ruku.
"Teraz to bude dosť bolieť."povedala som a priložila mu to na hlboké rany na rukách. Zasyčal od bolesti. "Buď chlap."povedala som zo srandy.
Usmial sa a ja som mu to ďalej čistila. Potom som prešla aj na jeho tvár. Vyčistila som mu to pod okom,na brade a napokon na ústach. Má tak krásne pery. Odrazu som mu prestala prechádzať handričkou po ústach a začala som len prstami. Prechádzala som mu po perách a prezerala si ich. Tie nádherné pery sa usmiali. Pomaly som sa perami blížila k tým jeho. Chcela som sa ich dotknúť aj ústami,nie len prstami. On sa začal ku mne tiež približovať. A... Konečne to prišlo. Naše pery sa dotkli. Jemne,ale vášnivo. Priložil si ruku na moje líce a stále sme sa bozkávali. Cítila som sa krásne. Oplatilo sa mi čakať naňho. O chvíľu sme sa od seba odtiahli.
"Páni!"šepla som.
Usmial sa. "Áno, páni."
"Čo budeme teraz robiť??"spýtala som sa.
Mykol plecom. "Zatiaľ nič. Necháme si to pre seba nie?"
"Ale myslela som...akože teraz hneď. Tu."zasmiala som sa.
Zamyslel sa. "Hm...poďme si niečo pozrieť."navrhol a išli sme do jeho izby,kde sa zvalil na svoju posteľ a začal sa smiať.
"Čo ti je vtipné?"
"Nič. Poď ku mne."pobuchal vedľa seba na posteľ. Ľahla som si teda vedľa neho. Cítila som sa ako v siedmom nebi. Zapozeral sa na mňa.
"A prečo si to chceš nechať pre seba?"
"Neviem."povedal.
"Hanbíš sa za mňa či čo?"
Nadvihol obočie. "Prečo by som mal?"
"Veď...keď to nechceš priznať."
"Lebo je to skoro to povedať každému. Radšej počkajme ešte."
Prikývla som. "Dobre máš pravdu."uznala som.
Pritúlili sme sa k sebe a zapli nejaký film.
----
Konečne sa dali títo dvaja dokopy😍😍😍😍aj vy ste také šťastné?❣❣