Pod holým nebom [DOKONČENÉ]

16.KAPITOLA

(Na fotke Laura a Oliver)
Ráno v škole keď som uvidela Patrika,chcela som sa naňho zavesiť,no namiesto toho som sa musela tváriť,že je všetko okej. Včera keď som prišla domov tak sa ma najprv každý pýtal čo sa mi stalo,keď mám pod okom ranu,povedala som,že mi na telesnej omylom niekto vrazil lakťom. No Patrik mal dnes v škole prerezanú trošku peru,pod okom monokel a ruku mal chrastavú od tých rán,ktoré dal Andrejovi. Andrej vyzeral tak isto. 
"Vám dvom sa čo stalo?"spýtal sa ich Adam. 
Zazreli po sebe. "No...boli sme vonku a napadla nás partia nejakých chalanov. Tak sme sa pobili."zaklamal Patrik a Andrej prikývol. Debil. 
"Dúfam,že ste im aspoň nakopali zadky."zasmial sa Adam a oni prikývli. Potom Adam s Andrejom vbehli prvý do školy a ja s Patrikom sme šli vedľa seba. 
Nechápavo,zároveň nahnevane som po ňom pozerala.
"Čo?"šepol.
"Prečo si mu nepovedal pravdu?"
"Lebo by sa to riešilo,že prečo a keby zistí,že aj po tebe išiel násilím tak ho zabije. A tvoj braček by sedel v base."šepkal.
Prikývla som. "Fajn,zas máš pravdu."uznala som. Načiahla som sa k jeho uchu a šepla mu: "Mám chuť ťa pobozkať."
"Ja tiež."usmial sa. "Stretneme sa po druhej hodine pri telocvični?"spýtal sa ma. 
"Dobre,ahoj."odišla som do triedy. Strašne som chcela Laure a Oliverovi povedať,že som s Patrikom,ale sľúbila som,že nič nepoviem.
Po druhej hodine som utekala k telocvični,kde ma už čakal ten najkrajší chlapec na svete. Hneď som sa mu omotala okolo krku a on ma objal okolo pásu. Dali sme si vášnivý bozk. 
"Konečne."šepol.
Chytili sme sa za ruky a rozprávali sa celých 20 minút,ktoré sme mali. Potom som už šla do triedy a on tiež. 
PO škole sme sa však stretli v jednom podniku,kde sme si dali jedlo a kecali sme. 
"Ako sa choval dnes Andrej?"spýtala som sa.
Zhlboka sa nadýchol. "Nebavil sa so mnou,len keď Adam bol pri nás tak sa tváril,že sme pohode. Najradšej by som ho dobil."nadával.
"Ježíííš,Paťo,ahoj."ozval sa dievčensky hlas a už na ňom viselo blond dievča. Dala mu pusu na líce a on sa odtiahol. "Ako sa máš?"pýtala sa ho mierne škrekľavým hlasom. 
"Super sa mám a ty Peťa?"spýtal sa späť. Takže Peťa.
"Teraz keď ťa vidím,tak úžasne. Kedy sa pôjdeme spolu opiť? Ešte si so mnou nebol."
"Ani nepôjdem,nepijem."odpovedal.
Zatvárila sa smutne. "Ale tak kvôli mne by si mohol."urobila smutné oči.
Pokrútil hlavou. "Naozaj nie."
"A nešiel by si si teraz ku mne sadnúť? Pokecáme."
"Pokiaľ si si nevšimla tak tu s niekým som."ukázal na mňa až vtedy si ma všimla. Čo som neviditeľná?
"Ou,tak by si mohol prísť zajtra ku mne."povedala.
Prekrútila som očami. "Aj si užiť môžme."šepla,ale ja som to počula. 
"Moja zlatá,počúvaj ma! Ja som jeho frajerka pokiaľ ťa to zaujíma,prajem si aby si odišla preč a dala nám pokoj."povedala som naštvane.
"Nezaujíma ma to."odpovedala a usmiala sa.
"Tak ale to je tvoj problém,nie môj."odpovedal som. 
Sadla si vedľa Patrika a išla mu niečo povedať,ale on jej naznačil aby bola ticho. "Nič nehovor,chcem  byť so svojou frajerkou,nie s tebou,takže prosím odíď."povedal. Ona sa prekvapene postavila a odišla preč. Sadla si k nejakej babe a obe po mne zazerali.
"Kto to bol?"spýtala som sa.
"Andrej si raz vzal sestru svoju von a ona si zobrala ešte dve kamošky a toto je jedna z nich. Už tam ma chcela a odvtedy keď ma vidí,tak robí niečo takéto. Je príšerná."
"To vidím,ako keby ma ani nevidela. Ako keby som vzduch."posmutnela som.
Usmial sa. "Nebuď smutná,na nej ti nemusí ani záležať."pohladil ma po líci a to dievča po nás ešte viac zazrelo a zavrtela sa na stoličke. Odrazu niekto vošiel do podniku. Mne veľmi dobre známe tváre. Laura a Oliver. Držali sa za ruky a vyzerali naozaj zamilovane. Obaja sa pozreli na nás ako ma Patrik drží za ruku. My traja sme sa rovno na seba pozreli a zostali sme prekvapene pozerať. A teraz to všetko praskne!!!