Pod holým nebom [DOKONČENÉ]

26.KAPITOLA

Dnes je deň kedy sa mám stretnúť so svojou mamou. Moc sa mi do toho nechce,ale idem,dám jej šancu. Stretla som sa s ňou teda v kaviarni,kde už na mňa čakala,sedela vonku na stoličke a už mala objednanú kávu. Sadla som si k nej.
"Ahoj."pozdravila ma s úsmevom.
"Ahoj."
"Čo si dáš? Ja už som si objednala kávu,ale dám si ešte zákusok."
V tom prišla čašníčka tak som si objednala tiež kávu,nejaký čokoládový koláč a mama si dala ku káve nejaký nízko kalorický koláč. 
"Dúfam,že poslúchate otca."povedala celkom vážne.
Prikývla som. "Prečo by sme nemali? Veď on nás vychoval,sme mu zato vďačný.Pomáhame mu najviac ako môžme,ja aj Adam chodíme do práce."
"To je skvelé! Kde pracuješ?"spýtala sa ma.
"V útulku."
Zatvárila sa celkom znechutene. "To je dosť špinavá práca,nie?"
Prekvapilo ma to. "Čo je na tom špinavé?"
"Tie psy."
"To je blbosť,psy sú tie najúžasnejšie zvieratá...takže aj keď ma občas zašpinia tak mne to vôbec nevadí."odpovedala som jej.
"No mne sa to moc nepáči,prečo si nenájdeš inú prácu?"
Narovnala som sa. "Pretože milujem psov...a akú prácu by si mi navrhla."
"Hm,tak napríklad modelku,veď si krásne dievča,s krásnou postavou...a si aj fotogenická,teba by vzali a to hneď."
"Nie som dosť vysoká,mám len 165 cm."odpovedala som.
"Poznám fotografa,ktorý fotí aj nízke dievčatá,dokonca fotil dievča,ktoré je trošku pribraté. On sa zameriava aj na iné dievčatá,nemá rád stále to isté,že vysoké a chudé,ale samozrejme fotí aj také.Mňa tiež fotil."
"Ale neviem či by ma to bavilo."
"Veď včera si dala fotku na Instagram a vyzerala si tam skvelo!"
"Prečo to nenavrhneš Elishe? Ona je taká istá ako ty,ale ja nie."povedala som jej s menšími nervami.
Narovnala sa. "Ty mi prídeš krajšia."odpovedala. "Ako aj ona je pekná,ale nie ako ty."
"Nerozprávajme sa stále len o kráse prosím...krása nie je všetko."
"Ale v dnešnom svete znamená krása veľa."povedala dôležito.
Prekrútila som očami. "Pre mňa nie."
"Hlavne že chodíš s taký fešákom."
"To je iné."mykla som plecom.
Posmešne sa zatvárila. 
"Poďme sa radšej baviť o tebe a tvojej veľkej kariére herečky."naklonila som sa viac k nej a čakala ako zareaguje.
Zhlboka sa nadýchla,vedela,že som to povedala naschvál. 
"Tak ako to všetko prebiehalo?"
Odkašlala si. "Odsťahovala som sa do Anglicka,kde som si najprv našla poriadnu prácu,pracovala som v jednej drogérii,občas som šla na konkurz,zahrala som si v dvoch reklamách..."
"Akých?"
Sklonila zrak. "Nič dôležité,nebolo ma tam poriadne vidieť."
Chcelo sa mi smiať.
"V jednej som hrala len tak,že som stála ďalej a akože som sa rozprávala s niekým a v druhej som sedela akože v nejakej kaviarni. No a asi o dva roky neskôr som si našla prácu ako kozmetička. Na chvíľu som sa vzdala toho sna byť herečka,ale o 5 rokov neskôr ma to znova chytilo,tak som šla na konkurz,kam ma nevzali. Behala som po ďalších dvoch konkurzoch,ale ozvali sa mi,že chcú aby som hrala nejakú vedľajšiu roľu,kde aj tak zomriem,tak som sa na to vykašľala a potom som si našla priateľa."dopovedala.
"Takže si nás opustila zbytočne."povedala som vyčítavo.
"Ja som vás chcela vziať so sebou do Londýna."
Zasmiala som sa. "To určite. Zbalila si sa a odišla preč. Vieme všetko,tak to tu na mňa nehraj."
"Ale teraz som tu,aby..aby som sa s vami viac zblížila."
"Načo teraz? A čo ťa ten tvoj opustil?"
"Ja jeho..."videla som,že klame.
"Neklam prosím."
Prekrútila očami. "Dobre,fajn,tak on sa rozišiel so mnou,nechal si byt a ja som nemala kam ísť,tak som išla späť...aj tak ma to tam už nebavilo."zapálila si cigaretu,potiahla a vydýchla. Podala mi krabičku. "Chceš?"
Pozrela som na krabičku s cigaretami. "Nefajčím."
"Tak si daj aspoň so mnou."
Vzala som si. Mama mi ju zapálila a ja som si potiahla. Toto sa nemôže dozvedieť Patrik,lebo by sa hneval,že on fajčiť nemôže a ja áno. "Kde vlastne bývaš?"spýtala som sa.
"Veď u mojej mami. Síce sa na mňa najprv hnevala,ale dovolila mi na pár dní zostať. Už som bola včera na pohovore v jednom salóne,dnes mi majú volať čo a ako."
O takú hodinku neskôr jej aj zavolali. Vzali ju. Bola šťastná.
"Tak,prácu mám a teraz si len zarobiť a nájsť si niečo svoje na bývanie."povedala natešene. "A čo tá otcova...Ca...Cassie?"
"Hej,Cassie....je super. Máme ju moc moc radi. Stará sa o nás a má nás rada ako svoje deti."povedala som spokojne.
"To ma moc teší,srdiečko."
"Nehovor mi tak."odpovedala som podráždene.
Asi za pol hodinu som sa s ňou rozlúčila a konečne šla domov,kde som bratovi povedala všetko o čom sme sa bavili. On sa na ňu stále hnevá a odmieta sa s ňou stretnúť. A podľa mňa si to mama zaslúži.
------
Dnes ma tak napadlo,že či máte radšej Koru alebo ste mali radšej Sofiu z príbehu Dcéra???