Pod holým nebom [DOKONČENÉ]

28.KAPITOLA

Nikto nechápal čo sa deje. Elisha bola na zemi a držala sa za červené líce.
"Čo robíš?!"spýtal sa ma zmätený Adam.
Zazrela som po ňom. Elisha sa zatiaľ postavila a slzy jej stekali po líci. 
"Teraz sa hráš na neviniatko?!"kričala som a ona stále plakala. "Už sa mi nikdy neukazuj na oči! Ako si mohla?! Uvedom si,že som tvoja sestra!!! To musíš byť naozaj vo všetkom najlepšia?!"kričala som nahnevane a hlas sa mi neskutočne lámal.Elisha sa na mňa ani nepozrela. No ja som pozrela na Patrika. Do tých jeho krásnych zeleno modrých očí. Ten pohľad ma bolel. Nečakala som od neho takúto zradu. Ako mohol? A ešte k tomu s ňou. "Pre teba platí to isté."povedala som pomerne pokojne.
"Čo?"spýtal sa.
"Viac sa mi neukazuj na oči! Rob si už čo chceš,lebo medzi nami je KONIEC!!!Toto som od teba vôbec nečakala!"kričala som cez plač.
"Kora,ja to nechápem,ja nechcem koniec."

"Nad tým si mal premýšľať skôr! Tak strašne si mi ublížil a ja ťa tak milujem! Ako si  mi to mohol urobiť?!"stále som plakala. Viac som nevydržala a rozbehla sa do izby,kde som sa zamkla a plakala. Patrik sa snažil ku mne dostať,ale dala som si slúchatka na uši,aby som ho nepočula.

Ani neviem ako som zaspala a zobudila sa až okolo nejakej pol noci,ale všetci už spali. Vzala som teda Arona a išla sa s ním prejsť po ulici,trošku som si prevetrala hlavu a išla naspäť domov,kde som sa prezliekla do pyžama a išla si znova ľahnúť aj s Aronom a premýšľala som,že sa odsťahujem no a potom som nejako zaspala.
Ráno som vstala s ťažkosťami. Bolela ma hlava,hrdlo,mala som oči opuchnuté ako keby ma dopichali včely a vôbec som nevládala. Nejako som sa však premohla a išla do kuchyne,kde som si spravila čaj a raňajky,ktoré som zjedla na terase. Pridal sa ku mne aj Adam. Pozorovali sme Arona ako sa hrá na záhrade.
"Čo sa stalo? Lebo ja nič neviem."spýtal sa ma.
"Spýtaj sa Patrika."odpovedala som. 
Zhlboka sa nadýchol. "Ani on nič nevie."
"Ha! To určite."
"Tak mi to povedz ty,prosím."
Zhlboka som sa nadýchla. "On sa vyspal s Elishou."povedala som a slzy sa mi zas nahrnuli do očí.
Vyvalil na mňa oči. "Prosím?! To by neurobil!"zastal si ho.
Prikývla som. "Ale urobil to."
"S ňou? Veď on ju ani nemá rád,nepáči sa mu."
"Ona mi poslala fotky,kde spolu ležia,bolo to vtedy keď som bola preč a on mi vravel,že ide spať sem k nám. Keď som videla tie fotky...nevedela som dýchať,bolo mi zle,cítila som úzkosť. Mne na ňom tak záleží,ale..."sklonila som hlavu.
"Kora..tomu nedokážem uveriť,pretože viem,že on ju fakt nemá rád."vysvetľoval.
"Adam,nemusíš si ho zastávať. Tie fotky hovoria za všetko a hotovo! A budem sa sťahovať,je mi to jedno,nebudem tu s tou osobou."
"Sťahovať?! A kam? A začo?"
"Chodím do práce,mám nasporené za tie roky,plus otec mi možno prispeje niečo...a neviem ešte kam,niečo si vyberiem."povedala som a išla sa prezliecť. Vzala som Arona a išla s ním pešo za otcom do práce. Sedel tam na stoličke za počítačom a okolo seba mal nejaké papiere.  Robil nejaké účtovníctvo,či čo.
"Ahoj,ocko."povedala som s úsmevom.
Prekvapil ho môj príchod. "Ahoj,Kora,čo tu robíš? Sadni si."povedal a ukázal na stoličku oproti sebe. "Dám ti vodu alebo kávu?"
"Nie,ďakujem. Ako ide práca? Pomôžem ti?"
"Nemusíš."usmial sa. "A čo tu robíš,dcérka? Inak...nie je ti zle? Si nejaká bledá."
Snažila som sa usmiať,no namiesto toho sa mi spustili slzy z očí,ktoré som chcela rýchlo utrieť.
Otec sa zľakol. "Preboha,Kora,čo sa stalo?"
"Chcem sa odsťahovať."povedala som rýchlo.
Nechápal. "Čože? Prečo? Nie je ti s nami dobre alebo ti vadí Cassie? Stačí povedať."
"Ocko,Cassie je super,mám ju moc moc rada,ale...stala sa taká vec,Elisha mi poslala fotku,kde laží polonahá vedľa polonahého Patrika,spali spolu...stále mi Elisha robí zle a ja už nevládzem. Chcem odísť."
"Elisha mala sex?!"zvýšil hlas.
"Oci,o to tu teraz nejde...Elisha mi hrozne ubližuje! Neznáša ma a stále sa chce nado mnou vyvyšovať,necítim sa s ňou dobre a preto chcem odísť. Nejaké peniaze mám,ale bola by som rada keby si mi finančne pomohol."
"Jasné,že ti pomôžem...a to kedykoľvek,ale..ja nechcem aby si od nás odišla."
Vzdychla som. "Tu nejde o vás,ale o Elishu. Nedokážem sa na ňu už viac pozerať. Prosím pomôž mi niečo nájsť a finančne mi pomôž a budem ti neskutočne vďačná."
Chytil ma za ruky. "Neboj sa,pomôžem ti."povedal a usmial sa. "Hneď niečo môžme pozrieť...ale sľúb mi,že za nami budeš stále chodiť."
Prikývla som. "Jasné,že budem."
Pozerali sme nejaké byty a našli sme dva také pekné,za dobrú cenu a hlavne blízko mesta a otca. Vzala som si kontakt,že tam zavolám a pôjdem sa na oba pozrieť. 
"A vodičák si kedy plánuješ urobiť?"spýtal sa ma.
"Keď si aj na to zarobím,ale hlavne chcem teraz toto."povedala som.
"Ak by si chcela tak ja ti to zaplatím."
Pokrútila som hlavou. "Nie. Nebudem od teba toľko pýtať a ďakujem ti za pomoc. Nechám ťa pracovať,ahoj."zakývala som mu a odišla domov.
Zavolala som na oba kontakty ohľadom bytu,zajtra idem na idem do oboch pozrieť,že ako to vyzerá,už sa teším ako budem mať kľud od tej hnusnej Elishy.