2.KAPITOLA

917 36 0
                                    

(Na fotke predstava o Patrikovi- je to herec Ben Hardy♥)
-----
Okolo pol piatej prišiel Patrik a Daniela. Daniela sa hneď vrhla na Adama a ľahli si na gauč. 
"Príde aj Andrej za takú polhodinku."oznámil Patrik a zvalil sa na gauč. Ja som sa pobrala teda do izby robiť si úlohy. Asi tak sa pol hodinku som už počula hlas Andreja,hrozne nahlas sa smial ako vždy. Odrazu mi niekto rozdrapil dvere na izbe. Zľakla som sa. Boli to tí dvaja debili Patrik a Andrej. 
"Poď k nám dolu."povedal Andrej. 
"Učím sa."odpovedala som. 
Patrik pristúpil k môjmu stolu,chytil mi všetky zošity a knihy a šmaril ich na posteľ. "Zdá sa,že sa už neučíš."povedal s úsmevom na perách.
"Ty vážne debil,Patrik."povedala som nahnevane. 
Andrej sa začal smiať. Vstala som a išla si pre tie zošity,ale Patrik ma zastavil tak,že ma chytil pod pazuchami,Andrej za nohy a odniesli ma do obývačky. "Pustite ma!"rozkazovala som im,ale im to bolo úplne jedno a smiali sa na tom. Keby nie sú obaja tak pekný tak ich asi podrežem. Hodili ma na gauč a sadli si vedľa mňa,každý z jednej strany. 
"Vy ste fakt ako také deti."povedala som. 
"Nebuď nabrusená."povedal Andrej. Ja som sa však zamračila,ale on mi chytil kútiky pier a dal ich do úsmevu. To som nevydržala a začala sa smiať."No vidíš,že sa vieš aj smiať."povedal.
"Idem si urobiť kávu."povedala som a išla do kuchyne. Dala som si vodu do kanvice,do šálky dala dve lyžičky kávy,jednu cukru a čakala na zohriatie vody. Zatiaľ som si tam teda pustila rádio a vlnila sa podľa rytmu hudby. Začala sa pieseň zrýchľovať a s tým aj môj pohyb tancu. Skákala som a točila sa. No odrazu sa niekto objavil vo dverách a pozeral na mňa s úsmevom. Bol to Patrik a ja som sa skoro prepadla od hanby.
"Vydesil si ma."povedala som.
Usmial sa ešte viac. "Išiel som si len po kolu,nečakal som hotové vystúpenie."povedal.
"Nehovorme o tom,prosím."
Otvoril chladničku,vytiahol odtiaľ dve koly,zabuchol dvierka,vystrel sa a pozrel na mňa. Ja som si zatiaľ zaliala kávu,zamiešala a pridala ešte mlieko. 
"Čo je?"spýtala som sa ho. Stále ma sledoval. 
"Nič...inak ako sa má váš otec?"spýtal sa ma. 
Zhlboka som sa nadýchla. "Akoby sa asi mal keď je od rána do večera v práci,potom pracuje ešte doma za počítačom,s deťmi trávi málo času a je na nás sám,pretože jeho žena ho nechala s tromi deťmi na krku?"hovorila som podráždene,smutne a nahnevane. Moja matka nás opustila hneď ako sa narodila Elisha. Išla radšej za svojou kariérou než by sa starala o svoje deti. Utiekla do Anglicka,kde sa chcela presadiť ako herečka. Zatiaľ sa jej to nepodarilo,ale rozhodla sa tam žiť a má aj nejakého nového muža. Vždy keď máme narodeniny alebo sú Vianoce tak nám napíše,ale vždy to ignorujeme. 
Prikývol. "Chápem. Takže dosť nahovno."
"Presne. Vieš,niekedy sa čudujem,že to všetko zvláda a že sa ešte nezbláznil."premýšľala som a Patrik počúval.
"Snaží sa byť silný kvôli vám. Váš otec vás neskutočne miluje."
"Ja viem,veď my jeho tiež. Snažíme sa mu pomôcť aspoň tým,že upraceme a nakúpime potraviny."
"Verím,že si to moc cení."usmial sa. Som rada,že Adam má tak super kamarátov. Sú to síce hajzlíci,ale je s nimi veľká sranda a sú dosť inteligentný. "Poďme už k ním."ukázal smerom na obývačku a tak sme šli.
"Čo ste tam tak dlho robili?"spýtal sa Adam.
"Kecali."odpovedala som.

Pod holým nebom [DOKONČENÉ]Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon