„Jamieee!" zakričal Peter, keď sa James vrátil do kupé s blaženým úsmevom na tvári. Hneď ako vkĺzol dnu, všetci traja spustili synchronizovaný potlesk.
„Námesačník nám už všetko povedal," vysvetlil Sirius a lišiacky sa usmial. „Ty a Evansová! Nevieš sa už dočkať vašich nočných prechádzok?" povedal s prudko erotickým podtónom, načo ho James uzemnil ostrým pohľadom. „Niekto sa nad tebou konečne zľutoval, tak na mňa nehádž tie ruky preč od Lily pohľady."
James na to neodpovedal. Za prvé, nevedel čo. A za druhé, mal plnú hlavu Lily Evansovej a predstáv o večeroch na Rokfortských chodbách, ktoré budú tráviť spolu. O hodinách, ktoré sa budú rozprávať. O otázkach, ktoré sa jej zúfalo túži opýtať a doteraz na to nemal príležitosť.
„Ako prefekti-"
„Hlavní prefekti," opravil Remusa Sirius.
„Ako hlavní prefekti budete s Lily tráviť spolu naozaj veľa času," poznamenal veľavýznamne, dávajúc mu povzbudivý pohľad.
„Viac času ako ty? Minulé roky?"
„Och, oveľa viac," ubezpečil ho, nevšímajúc si jeho nepríjemný, trochu žiarlivý tón. „Budete mať na starosti doslova všetko. A spolu."
„Počuješ, James Potter?" ozval sa Sirius vážnym hlasom. „To ti osud dáva poslednú šancu. Ak ju tento rok nedostaneš, tak si naozaj NIE ste súdení a budeš sa..."
James ho vôbec nepočúval. To, čo hovoril, bolo absurdné.
„Presne tak," pridal sa Peter. „Mohol by si sa už konečne spamätať a zapôsobiť na ňu."
Akoby som sa nesnažil...
„Hej a konečne by už mohla padnúť nejaká tá pusa. Lebo je to fakt otravné šesť rokov počúvať ako o tom snívaš."
James sa chcel ohradiť, že to vôbec nie je pravda - načo by mal o tom snívať, keď vie, že to raz pocíti na vlastnej koži? - no nakoniec to nepovažoval za dôležitejšie ako formulovanie otázok na ich prvú spoločnú hliadku. Miesto toho im ale pripomenul jednu dôležitú vec. „Ale nejaká pusa už padla. Teda...skoro. Dvakrát," víťazoslávne sa usmial.
„Hej, presne. Skoro," zdôraznil Remus.
„A prvýkrát to ani nebolo kvôli tebe. Ale kvôli Slughornovi."
„Oh, pamätám si! To bol ten elixír lásky, čo?"
„Bože," zaúpel bolestivo Sirius. „Pripomeňte mi, prečo som tam vtedy nebol!"
„Pretože si si nevybral Elixíry."
James si oprel hlavu o okno a so Siriusovým: „Pripomeňte mi, čo všetko som vtedy zmeškal?" zavrel oči.
V hlave sa mu vynoril deň, ktorý si vlastne ani nepamätal a aj napriek tomu vedel, že naň tak skoro nezabudne.
V ten deň mal pred elixírmi metlobalový tréning a vtedajší kapitán - Stephen Gould - idiot, dalo by sa povedať, ich zdržal. Preto James na elixíry dorazil ako posledný, čo sa profesorovi Slughornovi veľmi nepáčilo, no prišlo mu to vhod. James si ani nestihol sadnúť, keď ho Slughorn zavolal pred celú triedu s tým, že on a jeden ďalší študent budú skúšať elixír, o ktorom dnes rozprávali. James nemal ani poňatia, čo to bude. No súdiac podľa Remusovho a Petrovho smiechu to nemohlo byť nič hrôzostrašné.
Slughorn zobral zo stola malú sklenenú fľaštičku s - na Jamesov vkus - až príliš ružovou tekutinou. Pripadalo mu to ako tá nadýchaná vec, ktorú mu kedysi rodičia kúpili v lunaparku - myslí, že sa to volá cukrová vata alebo sklená vata? - akurát v tekutej forme. Slughorn sa postavil vedľa neho a očami behal po triede. James tam netrpezlivo stál, zvedavý, čo ho čaká.
„Lily," oslovil Slughorn červenovlásku sediacu v tretej lavici. „Poďte, prosím, dopredu."
Jej reakcia Jamesa vystrašila. Čo ho to čaká? Rýchlo skočil pohľadom na Remusa, ktorý vyvaľoval oči a vzápätí sa široko usmial. Peter zdvihol oba palce hore.
Otrávená Lily Evansová podišla dopredu a postavila sa vedľa Jamesa.
„Takže, keďže tento elixír..." akoby nemohol povedať názov, pomyslel si James, „je veľmi, veľmi silný, bude úplne stačiť ak Lily a Jamesovi dáme iba pár kvapiek."
„Jamesovi netreba ani kvapku," doľahol až k nemu Petrov hlas a celá trieda sa uškrnula. Dokonca aj Slughorn, ktorý podišiel ku katedre a začal prelievať tekutú sladkosť do sklených fľaštičiek.
„Hej, Evansová," štuchol James do Lily, kým Slughorn kontroloval množstvo niečoho, čo podľa Lilynho výrazu mohlo byť pokojne jedom. „Čím nás to chce Slughorn otráviť?"
Lily sa pomaly obrátila k nemu a nie moc nadšene povedala: „Elixírom lásky, Potter."
James chvíľu len vstrebával jej slová a hodnotil, či nejde len o nemiestny žart, ktorým sa ho snaží potupiť. Na jej tvári sa však odrážali jej myšlienkove pochody a filozofická otázka AKO SOM SA TU PRI MERLINOVI DOSTALA?!
Rozosmial sa. Nedalo sa to nijako zastaviť. Úplne mu to vykĺzlo z úst.
Profesor Slughorn k nim podišiel a obom dal do rúk najmenšie fľaštičky, aké v živote videli a prikázal im to vypiť. Množstvo bolo také malé, že ani jeden z nich necítil vôňu, nie to chuť.
Chvíľu sa nič nedialo. James a Lily vedľa seba nemo stáli, pozerali jeden na druhého plný očakávania a potom to - vraj - začalo.
James si však nič nepamätal. Nevedel si vybaviť ani najmenší útržok toho, čo sa dialo, kým v ňom pôsobil elixír lásky.
Všetko mu však povedali Remus a Peter. A on nemal dôvod im neveriť, hlavne kvôli tomu, že Lily sa ešte týždeň po tom incidente červenala vždy, keď kráčala okolo Jamesa alebo keď jej to niekto pripomenul.
Údajne to totiž všetko začala práve ona, keď sa s Jamesom snažila flirtovať a nesmierne sa pritom vrtela. James sa k nej onedlho pridal, zasypával ju tými najhoršími možnými komplimentmi - ktoré by on pri plnom vedomí nikdy nepoužil - a smial sa ako blázon vždy, keď niečo povedala.
Chválil jej vlasy, červené ako plamene, ktoré horeli v ňom vždy, keď ju uvidel. Chválil jej oči, zelené ako smaragdy, ktoré by sa prekrásne vynímali na zásnubnom prsteni. Chválil jej pery, ktoré museli chutiť ako to najnávykovejšie ovocie na svete a jej tvár, dokonalú, sťa vytesanú do mramoru tými najtalentovanejšími muklovskými sochármi.
To však nebolo všetko. Lily Evansová, ako tvrdia oni dvaja, mu zaborila ruky do jeho uhľovočiernych strapatých vlasov, ktoré jej pripomínali najstrašidelnejšie noci, ktorých sa nikdy nebude musieť báť, pretože ich bude tráviť s ním a jeho charizma osvieti aj ten najtmavší kút.
To už bolo veľa aj na Jamesa a najvyšších päť minút, čo mu to hovorili, sa nemohol prestať smiať.
Spomínali veľa ďalšieho, každý deň si spomenuli na niečo nové a každý deň mu to s nadšením pripomínali. Sirius ich zato nenávidel a James miloval.
Všetko údajne skončilo v tej najmenej vhodnej chvíli. Lily a James - nevedno ktorý z nich to započal - sa začali približovať čoraz bližšie a bližšie k sebe, ich tváre delili len centimetre, neskôr milimetre, cítili dych toho druhého, Lily stála na špičkách, oči mala zatvorené, pery vyšpúlené a práve vtedy profesor Slughorn oboch od seba oddelil a dal im do rúk ďalšiu sklenú fľaštičku. Povedal, že ide o ústnu vodu. Muklovský vynález.
Obaja to vypili a bolo po očarení.
Odvtedy sú Elixíry Jamesovým druhým najobľúbenejším predmetom - hneď po Transfigurácii - a odvtedy James posiela Slughornovi každoročne na Deň učiteľov obrovskú kyticu z listov mandragory a ostatných byliniek, ktoré sa využívajú pri elixíroch, vrátane ruží.
Samozrejme, anonymne.
YOU ARE READING
𝑵𝒂𝒉, 𝒔𝒉𝒆 𝒅𝒊𝒅𝒏'𝒕
FanfictionVo chvíli ako si ju James Potter pritisol celkom blízko k nemu a pevne ju objal, uvedomila si jednu šokujúcu vec. A to, že to potrebovala. Jeho objatie. Alebo hoci len jeho prítomnosť. Byť blízko pri ňom. Pri jednom z mála ľudí, ktorí jej neliezli n...