𝑵𝒂𝒉, 𝒔𝒉𝒆 𝒅𝒊𝒅𝒏'𝒕

5. Legendárny Záškodník Potter

Lily už sedela za stolom vo Veľkej sieni, keď Potter rozrazil dvere, hlasno všetkých pozdravil a sadol si vedľa Siriusa. Ešte stále bola na neho nahnevaná a asi to bolo aj vidieť, keďže jej Marlene venovala zvedavý pohľad. Lily len pokrútila hlavou a prosto povedala: „Potter."

Klobúk dospieval svoju pieseň a profesorka McGonagallová začala po jednom volať prvákov dopredu rovnako ako každý rok. A rovnako ako každý rok k Lily doľahol hlas Siriusa Blacka ako tipuje fakulty, v ktorých žiaci skončia. Po minulé roky to robievala aj Lily - pozrela sa na malých prvákov a hádala, či v ňom prevláda dobrosrdečnosť, odhodlanosť, bystrosť alebo odvaha. Narozdiel od Siriusa, Lily tip takmer zakaždým vyšiel. Jeho to vytáčalo k smrti a ju to bavilo ešte viac.

Tento rok na to ale nemala náladu...

Marlene zvedavo vytŕčala hlavu a pozerala na svoju malú sestru, ktorá sa nervózne krčila za celkom vysokým chlapcom, ktorý určite skončí v Bystrohlave.

Lily sa pousmiala nad tým, ako môžu byť dve sestry natoľko odlišné. Kým Marlene bola drzá, hlasná a ukecaná, malá Livie vyzerala byť tichá a hanblivá. Snažila sa spomenúť, či aj Marlene bola nervózna pri triediacej ceremónii v prvom ročníku, ale nemala poňatia. Vôbec si ju v ten deň nevšimla.

„Dúfam, že bude v Chrabromile," povedala Marlene, „alebo v Bystrohlave. Aj Bifľomor by bol fajn." Kým Marlene nahlas rozmýšľala, Lily sa márne snažila nájsť Severusa. Nesedel za slizolinským stolom. „Vieš, Liv je celkom múdra. Rada číta. Nie nejaké rozprávky alebo romány, ale o tých rastlinkách na herbológii a elixíroch. A ak je niečo, čo robí ešte radšej ako o nich číta, tak je to rozprávanie o nich. Minule mi hovorila o Amortentii. Musím pripustiť, že ma to celkom zaujalo."

„Amortentia. Niekde som to už videla. Myslím, že sa spomína v učebnici pre siedmakov," zaujato hovorila Alice a Marlene sa jej natešene pýtala, či si myslí, že budeme Amortentiu pripravovať na elixíroch. Odpoveď sa však nedozvedela, lebo sálou zaznelo meno Olivia McKinnon.

Marlene sa prudko vystrela.

Olivia McKinnon, blonďavé dievčatko útlej postavy, ktoré nevyzeralo na svoj vek, podišlo dopredu, sadlo si na vysokú drevenú stoličku a striaslo sa, keď mu profesorka McGonagallová položila na hlavu Múdry klobúk. Marlene hodila na Lily hrdý, nadšený pohľad. S každou jednou sekundou, čo klobúk mlčal, jej pohľad však strácal na intenzite a sála tíchla. Nebolo zvyčajné, aby klobúk rozmýšľal nad fakultou dlhšie ako päť sekúnd. No Olivia ho mala na hlave už dobrých desať. Vystrašené oči upierala na Marlene, ktorá zabárala prsty do stola a bola netrpezlivejšia ako ona. Študenti Chrabromilu pozerali skákavo na Marlene a Oliviu a premýšľali, čo klobúku trvá tak dlho. Až po takmer dvadsiatich sekundách klobúk vykríkol: „Bystrohlav!"

U Bystrohlavského stola sa spustil búrlivý potlesk, krik a pískanie, ktoré však neprerušil nik iný ako Marlene. Vyskočila na nohy, rozbehla sa oproti Olivii a nadšene ju objala. Celá sála pozerala na ne dve. Oliviina staršia sestra skákala a tuho ju objímala. Okrem toho jej Marlene vtisla na líce bozk, ktorý si Olivia rýchlo chrbtom dlane utrela. „Mar..." zamumlala a pokrútila hlavou.

„Bystrohlav! To je skvelé! Druhá najlepšia fakulta, hneď po Chrabromile, samozrejme. Jasné, že si skončila v Bystrohlave! Vieš oveľa viac vecí ako ja kedy budem. A to máš iba jedenásť! Počujete, bystrohlavčania?! Máte tam poriadnu..."

„Marlene!" zasmiala sa a strčila do nej. Marlene rozložila rukami a zaviazala sa, že už bude mlčať.

„Prepáč, Livvie. Som len nadšená!"