𝑵𝒂𝒉, 𝒔𝒉𝒆 𝒅𝒊𝒅𝒏'𝒕

2. Dumbledorovo duševné zdravie

Lily nasledovala profesorku McGonagallovú dnu do kupé, ktoré bolo oveľa väčšie ako tie obyčajné. Ešte vo dverách si všimla, že namiesto klasickej sedačky bol v kupé pracovný stôl a kreslo, na ktorom niekto sedel.

Lily videla len svetlé, krátke vlasy, pred tým než sa osoba otočila k dverám.

„Remus," povzdychla si potichu a zoširoka sa na neho usmiala. Mala chuť sa mu hodiť do náruče - ako jej len chýbal! Počas leta si posielali zopár listov, ale tie nedokážu ani prinajmenšom obsiahnuť všetko, čo mu Lily chcela povedať. Chcela sa s ním podeliť o nové knihy, ktoré objavila a povedať mu o ľuďoch, ktorých stretla a oveľa, oveľa viac. Ale nič z toho nepovedala. Zahryzla si do pery a očami sa na neho usmievala. Budú mať ešte veľa času sa takto rozprávať. Celé hodiny.

Rovnako ako minulý rok, rok predtým a rok pred tým rokom, budú tráviť večery na chodbách spolu. Budú sa rozprávať o úplných maličkostiach a smiať sa na totálnych hlúpostiach.

Nevedela sa dočkať.

„Pán Lupin," podišla k nemu profesorka McGonagallová. „Som rada, že ste prišli. Madam Pomfreyová na vás čaká hneď vedľa." Rukou mávla k dverám napravo, v ktorých sa onedlho stratil. Keď prechádzal okolo Lily, slabo a na krátko si ju pritisol k sebe a objal ju s veselým pozdravom. Naklonil tvár k jej uchu a potichu jej poprial veľa šťastia. Znelo to trochu ironicky.

Lily pozrela na Remusa veľmi nechápavým pohľadom a ako náhle Remus zmizol vo dverách, svoj pohľad obrátila na profesorku McGonagallovú.

Oči mala plné otázok.

Má ísť vari za ním?

Kde vlastne šiel?

„Pán Potter, zavrite prosím dvere."

Ozvalo sa kupé a Lily, akoby bola obliata ľadovou vodou, stuhla.

Bez výrazu sa otočila na päte dozadu, kde zbadala stáť Pottera, opretého o stenu vedľa dverí s pobaveným úsmevom. Vyzeralo to, že mal čo robiť, aby sa nerozosmial.

„Zdravím, Evansová," veselo ju pozdravil, zavrel dvere kupé a podišiel bližšie k Lily, ktorá pozerala skrz okná za profesorkou a snažila sa zakryť sklamanie. Krajina za oknami sa rýchlo mihala a Lily vedela rozoznať len splývajúce odtiene zelenej a modré fľaky. Všetko jej pred očami splývalo...

Jamesovi hneď ako ju zbadal napadlo, že cez prázdniny veľmi opeknela. Človek by si myslel, že sa to nedá, ale mala dlhšie a svetlejšie vlasy, výraznejšie oči a tmavšiu pokožku. Bol by jej zložil poklonu, no vyzerala zamyslene a z minulých rokov vedel, že poklony neznášala. Alebo možno jej len prekážali poklony od neho. Nikdy na ne nevedela reagovať - vždy sa začala červenať. Otázne samozrejme bolo, či od hnevu alebo rozpakov.

„Tak, slečna Evansová, pán Potter," začala McGonagallová a James venoval - s nevôľou - svoju pozornosť jej. „Spolu s ostatnými profesormi sme navrhli niekoľko žiakov siedmeho ročníka na úlohu hlavných prefektov na základe ich výsledkov a správania. No a pán riaditeľ napokon rozhodol, že to budete vy dvaja," očami spočinula na Jamesovi a Lily sa zazdalo, že si niečo zamumlala popod nos. „Blahoželám."

Lily neveriacky vyvaľovala oči a nevyzerala, že by vnímala, čo profesorka hovorila ďalej. James na ňu celý čas upieral zrak a išiel vybuchnúť smiechom. O niekoľko sekúnd neskôr trpko, no potichu, skonštatovala: „Dumbledore sa zbláznil."

„Stárne," poznamenal James akoby to bolo nad slnko jasné.

„Slečna Evansová už vie ako to chodí," hovorila profesorka k Jamesovi, „takže si nemyslím, že bude mať problém vám všetko vysvetliť a pomôcť vám, ak to bude nutné. Keď to bude nutné...," opravila sa a Lily nakrátko mykla kútikom úst. „Samozrejme, budete môcť využívať kúpeľňu prefektov a budú vám sprístupnené aj ostatné miestnosti hradu, ktoré ste doposiaľ nemohli navštevovať ako napríklad Zakázané oddelenie v knižnici a podobne. Pochopiteľne, len kvôli tomu, aby ste mohli skontrolovať, či sa tam nenachádza niekto... nepovolaný. "