𝑵𝒂𝒉, 𝒔𝒉𝒆 𝒅𝒊𝒅𝒏'𝒕

Prológ

James Potter bol čiernobiely. Začínajúc jeho čiernymi strapatými vlasmi a končiac sladkým bielym úsmevom. Pre neho existovalo dobro a zlo, odvaha a strach, správne a nesprávne. Mal rád veci, ktoré dávali zmysel. Mal rád jednoduché odpovede. Mal rád jasne stanovené hranice. Mal rád pravidlá - aj keď si užíval porušovať ich.

Lily Evansová bola farebná. Od jej červených ohnivých vlasov až po smaragdovozelené oči. Bola čarodejnica a zároveň bola mukel. Bola priateľská a zároveň neprístupná. Bola krehká a zároveň sa vedela vzoprieť. Pre ňu nebolo nič čiernobiele - všetko hralo farbami. Ona nevidela zlých ľudí, ktorí robia zlé rozhodnutia. Videla dobrých priateľov, ktorý občas spravia krok vedľa. Tiché milé tváre, ktoré schovávali monštrá. Milované sestry so zlými predsudkami a protivných chlapcov so správnymi zásadami. Jej tvár odrážala jej srdce a hrala farbami - každý si tam mohol nájsť to, čo potreboval.

James ukázal Lily prázdne miesta, ktoré sa nedali namaľovať. Naučil ju poznať rozdiel medzi toxickými priateľmi, ktorých presvedčenie zohrávalo v ich živote väčšiu úlohu ako city niekoho iného a arogantnými dospievajúcimi, ktorý mali srdce na správnom mieste, ale ego príliš vysoko. Naučil ju, že aj keď svet nie je čiernobiely, niekedy si ľudia jednoducho musia vybrať stranu. A že farby môžu časom vyblednúť.

Lily pridala do Jamesovho života farby a odtiene, ktoré preňho neexistovali. Ukázala mu, že  dobrí ľudia nie sú bezchybní a že tí zlí môžu vždy zísť zo svojich chodníčkov. Naučila ho, že otázky, ktoré stoja za opýtanie, nemajú jasnú odpoveď. A že niektoré veci ako dlho klíčiace, dobre zakorenené zlo, bezhraničná láska a bezpodmienečné priateľstvá, popierajú logiku a zdravý rozum a to im dáva silu. 

James Potter a Lily Evansová sa dopĺňali.