𝑵𝒂𝒉, 𝒔𝒉𝒆 𝒅𝒊𝒅𝒏'𝒕

8. Strany hradu

Lily sa do tváre nahrnula krv a líca jej zahoreli na červeno. Zahanbene odvrátila od Jamesa zrak a rezkým krokom ho predbehla.

Snažila sa upokojiť, aby jej líca neboli ako dva výstražné svetlá, ktoré by si on mohol nevhodne vysvetliť - určite by neodolal tomu pokušeniu podpichnúť ju za to - no zakaždým sa jej tvár ešte viac rozhorúčila. Nechápala, ako sa môže pýriť práve kvôli nemu, a tak sa na seba rozčúlila a to jej problém ešte len zhoršilo.

Ešteže bola tma!

James so spomaleným úsmevom sledoval ako sa od neho červenovláska s červeňou v tvári náhli preč a myseľ mu vtedy pracovala na plné obrátky. V hlave si za pár sekúnd premietol každý jeden dôvod na jej reakciu a napokon sám usúdil, že nepovedal nič, čo by ju mohlo rozčúliť. Naopak, keby James Lily nepoznal už šesť dlhých rokov, počas ktorých ho neochvejne neznášala, bol by si pomyslel, že ju priviedol do rozpakov.

No ani James Potter nemal takú bujnú predstavivosť.

„Ehm," odkašľala si chrapľavo a uprostred chodby zastala. James pohltený svojimi myšlienkami prudko zastal len kúsok od nej a na moment sa mu zazdalo, že má blonďavé vlasy, ale potom si všimol, že to bol len mesačný svit prechádzajúci skrze okná. Neubránil sa myšlienke, že by jej blond vlasy celkom pristali.

Z jemne strapatých vlasov skĺzol k jej očiam, ktoré nech boli akokoľvek krásne a teraz dokonca takmer žiarivé, na neho vrhali zmätený pohľad. Neisto sa pohupovala zo špičiek na päty a nakoniec sa opýtala s letmým úsmevom: „Tak... ktorú stranu hradu chceš?"

Jamesovi zabehlo.

„Čože?" vysypal zo seba na tretí pokus. „Čo myslíš tým ktorú stranu hradu chceš?"

Lily nechápavo pokývala ramenami. „Myslím tým to, čo hovorím. Chceš skontrolovať západnú alebo-"

„Počkaj, počkaj, počkaj," zdvihol dlaň do vzduchu a zrak upieral na kamennú podlahu, snažiac sa si to dať všetko dokopy. „Nie, myslel som, že prefekti kontrolujú hrad spolu."

„Nie je to pravidlo," odvetila prosto a keď James nič nehovoril, iba na ňu pozeral, dodala: „Myslím, áno, jasné, čas ubehne rýchlejšie, keď sa máš s kým porozprávať, ale v našom prípade..."

„V našom prípade? Oh, no tak Evansová! To nemôžeš myslieť vážne."

Lily unikol priškrtený smiech. Ruka jej rázom vyletela k ústam. Nevinne na neho dvihla oči. Teraz nebola dobrá doba sa smiať.

James si s kamennou tvárou povzdychol a zvesil ramená. „Keď si bola prefektka s Remusom, tak ste chodili spolu. Nemám pravdu?"

„Ale Remus a ja-"

„Naozaj radšej stráviš celý večer sama ako so mnou?"

„Nejde o to, ale-"

„To ma vážne nenávidíš až tak moc?"

Tak na túto otázku Lily naozaj nebola pripravená. Celé telo jej stuhlo akoby sa celé veky nehýbala a hodnú chvíľu zo seba nedokázala nič dostať. Jej myšlienky akoby si zobrali dovolenku.

„Č-čo?" rozčarovane zažmurkala. „Oh, nie, nie. Nie je to tak, že by som ťa nenávidela," snažila sa znieť naozaj úprimne. „Len... skrátka nevyhľadávam tvoju pozornosť. Ktorej sa mi mimochodom dostáva naozaj veľa."

James skúpo dvihol kútik úst hore, no nakoniec to obrátil do otráveného výrazu a prevrátil oči. Lily však videla jeho úsmev a potešila sa mu. Rozhodla sa preto pokračovať.