James Potter, rovnako ako každý rok, hľadal Lily Evansovú. Lily Evansová, úplne inak ako každý rok, hľadala Jamesa Pottera.
Nebol to však James Potter na koho natrafila.
„Lily," oslovil ju Severus a postavil sa jej do cesty. Svojim priateľom - typicky otravným Slizolinčanom - mávol, aby ho počkali vonku. Keď pozreli na Lily, povýšenecky dvihli obočie. Lily im ich nevraživosť opätovala s niekoľkokrát väčšou intenzitou.
Na Severusa sa však neisto usmiala. Nebola si celkom istá, ako má pri ňom reagovať a vôbec, ako sa má k nemu správať. Nevideli sa tak strašne dlho. Pravda, bola to rovnako dlhá doba ako sa nevidela s jej kamarátkami, ale pri Severusovi jej to pripadalo oveľa dlhšie. Hlavne preto, lebo letá zvykli tráviť spolu. S výnimkou posledných troch. „Ahoj, Severus. Aké si mal leto?"
„Leto bolo fajn, dlhé. A - a ty?"
Lily sklonila zrak. V hlave sa jej vynorili noviny. A články. A fotografie. Zhlboka sa nadýchla:„Nebolo najlepšie, ak mám byť úprimná."
Severus na to zo začiatku nereagoval. Nervózne sa hral s prstami a upieral zrak na jej tvár. „Lily, ja... neviem si predstaviť, aké to pre teba je. Všetky tie zmiznutia humu - ľudí muklovského pôvodu... musí to byť pre teba ťažké. Ale podľa mňa by si sa tým nemala trápiť. Koniec koncov, onedlho budeme v Rokforte a tam ti nič nehrozí."
Povzdychla si. Nemá sa tým trápiť? „Áno, asi máš pravdu," prikývla a nasilu sa usmiala. Kiežby to bolo také ľahké...
Lily nechcela Severusovi povedať, ako veľmi sa mýli a ako veľmi ju mrzí, že si myslí, že sa nad tým dá netrápiť sa. Lily to skúšala - nejde to. Všetky tie zmiznutia sa priamo týkajú jej a jej rodiny a on o tom hovorí, akoby vôbec o nič nešlo?
Chcela ísť preč. Na čerstvý vzduch. Preč od neho.
Lily sa postavila na špičky a za Severusom zazrela chlapca v čiernom habite, bielej košeli a okuliaroch, ako si pokojne vykračuje naprieč vlakom. V ústach držal prútik a nešikovne si viazal červeno žltú kravatu okolo krku.
„Mala by som už ísť," vyhŕkla. „Treba skontrolovať vlak a..."
„Si hlavná prefektka?" opýtal sa mierne zaskočeným tónom a skĺzol pohľadom na jej plášť, kde sa pekne vynímal odznak hlavného prefekta.
„Nuž, áno. Vyzerá to tak..."
Severus prižmúril čierne oči a pozdvihol obočie. „Kto je ďalší?"
„Ha?" Lily schválne neodpovedala. Vedela, že medzi Severusom a Potterom sú vzťahy celkom naštrbené, vlastne rovnako to je aktuálne aj medzi nimi dvoma, a ona by nerada...nerada by ich zhoršila. Už aj tak si pripadala v jeho prítomnosti nesvoja. „Ja...no, neviem, vlastne som to ešte nezistila. Mala by som sa ísť opýtať profesorky McGonagallovej." James zdvihol zrak a zbadal Severusa. Vzápätí sa jeho pohľad stretol s Lilyiným a ona presne vedela, čo sa odohráva v jeho strapatej hlave. Prísne na neho pozrela a pokrútila hlavou, načo James poslušne zastal, no zamračil sa na ňu.
Lily opäť pozrela na Severusa s premotivovaným úsmevom. „Vlastne by som sa to mala ísť opýtať hneď teraz. Umieram zvedavosťou," rýchlo sa chcela pobrať preč a vyhnúť sa ďalším otázkam.
„Lily," chytil ju Severus za predlaktie a ňou prebehol mráz. Mal studené ruky - neprirodzené studené ruky a jej na tých jej naskočili zimomriavky. Zahryzla si do pery a dvihla k nemu oči.
„Ja - ehm..." jeho líca nabrali jemne ružový odtieň, „chýbala si mi."
Lily od prekvapenia pootvorila ústa. Obočie jej vystrelilo hore.

ВЫ ЧИТАЕТЕ
𝑵𝒂𝒉, 𝒔𝒉𝒆 𝒅𝒊𝒅𝒏'𝒕
ФанфикVo chvíli ako si ju James Potter pritisol celkom blízko k nemu a pevne ju objal, uvedomila si jednu šokujúcu vec. A to, že to potrebovala. Jeho objatie. Alebo hoci len jeho prítomnosť. Byť blízko pri ňom. Pri jednom z mála ľudí, ktorí jej neliezli n...