𝑵𝒂𝒉, 𝒔𝒉𝒆 𝒅𝒊𝒅𝒏'𝒕

11. Narodeniny pani Norissovej

James sa túlal rokfortskými chodbami, neďaleko Filchovej kancelárie, pravidelne sa obzerajúc všetkými stranami. Míňal triedy, sochy a jednu z tajných chodieb, ktoré objavil v treťom ročníku. Aj keď ho ako hlavného prefekta nikto nemohol obviniť, že sa túla po chodbách po večierke, stále sa strhol, keď započul nejaký zvuk. Niektoré veci sa jednoducho nedá odnaučiť.

Nakoniec si uvedomil, že za väčšinu zvukov môžu pravdepodobne Sirius, Remus a Peter, ktorí sa snažia dostať do Filchovej kancelárie s prekvapením a uvoľnil napätie v pleciach.

Popod nos sa zasmial, keď si v hlave premietol situáciu spred asi hodiny. Snažil sa Siriusovi nenápadne naznačiť, že McGonagallová má dobrú náladu, a tak by to mali využiť. Napríklad aj tým, že sa pôjdu prejsť k Filchovi. Samozrejme, nemohol mu priamo povedať prečo. Bol predsa prefekt. A navyše beznádejne zaľúbený do Lily Evansovej, ktorá ho beznádejne nevedela vystáť a ktorej sľúbil, že sa bude správať... nuž, nudne. A tak jediné, čo mohol robiť, bolo každých desať minút mu naznačovať, že Filchovi už všetci nepochybne chýbajú, že by sa potešil, keby ich videl - alebo cítil.

„Nemá pani Norissová náhodou narodeniny?" nadhodil v beznádejnosti.

„Norissová? Cítiš sa v pohode, Paroháč?"

Mal chuť si hlavu obiť o stenu. „Pre Merlina, Tichošľap! Zapoj tie posledné dve mozgové bunky!"

Sirius vyzeral byť stále rovnako zmätený, James sa chystal vyskočiť z astronomickej veže, no na jeho vlastné prekvapenie to docvaklo práve Petrovi. „Aaa, už chápem! Možno by sme mali dať pani Norissovej ten darček, o ktorom sme minule hovorili."

James bol na Petra neuveriteľne hrdý, a preto im v záchvate radosti povedal, že Filch má byť dnes v noci preč - nepýtali sa, ako to vie - a že James má dnes v noci dobrovoľnú službu na chodbách. A tak sa traja zo štyroch Záškodníkov vybrali do Filchovej kancelárie s drobným narodeninovým prekvapením pre pani Norissovú, kým sa štvrtý z nich premával po chodbách, pyšný sám na seba. Veď koniec koncov, on v tom nemal prsty.

Ale dobrý pocit - veru áno.

Zabočil za roh a vyšiel na ďalšiu chodbu, ktorá prekvapivo nebola prázdna.

Na podokenici sedela útla dievčenská postava s vlasmi stiahnutými v čudnom uzle, ktorý v poslednom čase nosilo veľa dievčat. Nohy mala vyložené na kamenci pod oknom a objímala si ich rukami. Nevyzerala, že by vedela o jeho prítomnosti, no keď si James odkašľal, ani sa neotočila. Usúdil, že jeho prítomnosť predsa len vycítila.

Zhlboka sa nadýchol, napravil si červeno-zlatú kravatu a podišiel k červenovláske. Keď zastal kúsok pred ňou, pomaly a ospalo pootočila hlavu jeho smerom.

A urobila mu miesto vedľa seba.

Jamesove srdce vynechalo úder. V šoku párkrát rýchlo zažmurkal a chrapľavo si odkašľal.

Stále neistý si tým, či s ním dievča jeho snov neplánuje vybiť okno, si k nej prisadol a s plytkým výdychom sa oprel o studený múr. Obrátil sa k Lily Evansovej, ktorá sedela len kúsok od neho a pozerala na neho s iskričkami v očiach.

„Nemôžeš spať?" opýtal sa jej James a v momente ako tie slová vyšli z jeho úst, chcel sám sebou vybiť okno. Astronomická veža zrazu neznela ako zlý nápad.

Červenovláska pokrčila ramenami a svoj pohľad opäť uprela von. „Nepokojná myseľ."

„Trápi ťa niečo?"

„Skôr niekto!" zasmiala sa, no Jamesovi ten smiech pripadal veľmi tŕpky a smutný.

Neisto zdvihol kútik úst hore. „Mám- mám sa vôbec pýtať?"